Dante- kapitola 10.

16. června 2013 v 20:54 | June flower |  Novely

Väčšinou o obsahu svojej zvyšnej pamäti spolu nehovorili. Dnešok bol však výnimkou. Len niekoľko minút po tom, čo pracovníci SMD opustili ich byt, otec začal hovoriť nezvyčajne vážnym hlasom.
,,Dante," zahľadel sa na neho očami, ktoré sa pokúšali dotknúť najhlbšieho dna jeho roztrasenej duše, ,,prezraď mi, čo skrývaš v zložke zablokovanej proti vymazaniu?"
Dantem až hrklo, ale svoje zdesenie nedal najavo. V tej zložke skrýval svoje najtajnejšie túžby, šťastné spomienky, priania, minulé lásky a prakticky celý náčrt jeho tajného projektu. Desil sa toho, že ho otec odhalil a našiel spôsob, ako sa dostať do jeho osobnej pracovnej izbičky, kde kul tajné plány, preto len plytko dýchal a upieral oči na otca. Radšej mlčal akoby mal klamať. Otec položil svoju otázku znova: ,,Povedz, čo nám tajíš?"
,,To ti nemôžem prezradiť," povedal a v duchu dodal ,,Pre svetlo sveta a budúcnosť ľudstva."
Otec si len sťažka vzdychol. ,,Ach, Dante. Dúfam, že tam neukrývaš city k nejakej žene."
Dante len-len že nevyprskol od smiechu.
,,Vieš, že..."
Podarilo sa mu udržať svoje emócie na uzde, a tak sa mohol stále tváriť vyrovnane a trochu tajnostkársky zároveň. Otec pokračoval.
,,Vieš, že to by bolo zakázané, nájsť si inú."
,,Otec!" Dante mu dosť rázne zastavil tok reči. ,,Ja viem! Poznám tie stupídne zákony aj ten za vlasy pritiahnutý zákaz!"
Pomaličky ale isto sa v ňom prebúdzal ohníček hnevu a hrozilo, že vzbĺkne. Keď sa diskusia týkala zákonov novej doby, Danteho spravodlivosť tlejúca v srdci sa vždy musela prejaviť. Otec ho poznal, a tak si uvedomil, že asi zaťal príliš hlboko.
,,Ja - nechcel som ťa rozhnevať. Prepáč."
Dante vstal z plyšového kresla a horúčkovito sa prechádzal sem a tam, aby rýchlo zmiernil ten rozpálený stav mysle.
,,Len som ti chcel pripomenúť, že zanedlho budeš mať dvadsiate šieste narodeniny a potom príde čas, keď..."
,,Ja viem! Nemusíš mi to pripomínať!!!"
Keji stuhla a s vyplašenými očkami pozorovala raz Danteho, raz otca. Nebola už ani schopná vypýtať si od androida čokoládový puding., ktorý pred tým tak chcela. Otec sa zľakol.
,,Dobre-dobre, len sa nehnevaj, Dante, lebo sem prídu tí z Myšlienkového."
Zdravotný implantát už výstražne blikal a Dante mu neustále opakoval, ž je úplne v poriadku a cíti sa fajn. Všetci traja až priveľmi dobre vedeli, čo návšteva Emo-polície obnáša. Najmä malá Keji skúšala Danteho všelijako upokojiť.
,,Dante, braček! Nekrič, lebo zasa prídu. Ja ich nechcem!"
Pamätala si totiž, ako také umelé vymazávanie incidentu z pamäti bolí.
,,Už som pokojný dobre? Ničoho sa neboj. Poď, dáme si puding."
Dante sám seba uistil, že jeho emočná hladina je v normále a tlkot srdca sa tiež ustálil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama