Dante- kapitola 11.

16. června 2013 v 21:11 | June flower

V sobotu po práci Dante sedel vo svojej osobnej pracovnej izbičke, brúsil po internete a rozhovor s Keji o jej novej pani učiteľke mu bez prestávky víril v hlave.
Sedela na interaktívnej stoličke v kuchyni, pchala do seba čokoládový puding a znova sa tvárila veselo, akoby nedávnu spomienku na hádku zatlačila do najzadnejšieho kúta svojej mysle. S viditeľným potešením a plnými ústami mu rozprávala o skvelom dni v škole, zatiaľ čo on sedel pri nej s notepadom vyloženým na stole.
,,Pani učiteľka Just Alice je super! Pochválila ma za to, že som sama vypočítala jeden ťažký príklad. A dala ma do pokročilejšej skupiny! Hej, počúvaš ma???"
Dante vnímal ju aj obsah obrazovky. Popravde, viac sa sústredil na Kejin monológ než na to, čo chcel.
,,Jasne, že ťa počúvam, Keji. Hovoríš o tom, aká je vaša nová pani učiteľka skvelá."
Nabrala si ďalšiu kopcovitú lyžicu rôsolovitej masy, ktorá už dávno stuhla a pustila sa do pokračovania svojho zážitku.
,,A vieš, že si na prvýkrát zapamätala moje meno? Aj všetkých zo skupiny?"
,,Uhm," pritakal a zaostril zrak na písmená na webstránke.
,,A každému z nás dala inú úlohu. Povedala, že vraj takú, aby ju každý zvládol. Neni to super?"
,,Uhm," ozvalo sa znovu.
,,A keď sa jej hocičo spýtaš, na všetko ti odpovie. Neni nič, čo by pani učiteľka nevedela. A je fakt milá. Všetci ju majú radi!"
Dante sa začudoval: ,,A to vieš ako, že je milá?"
Keji sa zamračila. ,,No lebo je! Napríklad, keď na nás vidno, že sme unavení, môžeme prestať a robiť si, čo chceme."
Dantemu sa náhle rozsvietilo. Ah, na ten detail som zabudol. Just Alice zabudovali nový systém rozpoznávania základných ľudských výrazov v tvári. Podľa zívania musela vydedukovať, že sú decká unavené. Svinsky dômyselný systém, ale aj tak ho budú musieť modifikovať. Hnev, radosť, mrzutosť a ostatné emočné stavy budú môcť čoskoro definitívne vyškrtnúť. Musím si švihnúť!
Vtedy do kuchyne vošiel otec a Dante v tom momente zaklapol notepad a nenútene sa ponaťahoval. Stolička ho odsunula od stola a on sa s osobným počítačom pod pazuchou pobral do pracovnej izby.
,,Dante, musíš pracovať aj doma? Chcela som ísť s tebou von na hranolčeky!" ozvala sa za ním kyslá výčitka.
,,Prepáč, Keji, ale máš pravdu, musím. Keď budeš veľká, tak to pochopíš."
,,Hej!" napaprčene vyprskla. ,,A kedy pôjdeme spolu na hranolčeky?" To už dodala mierne skormútene.
,,Keď budem mať menej práce, sľubujem," povedal a zmizol za pancierovými dverami.
Odhodil plachtu, ktorá zakrývala jeho pýchu, aby sa ňou na chvíľu pokochal. Zostavil jednostranný štvordimenzionálny stroj času. Ukrýval ho za zabezpečenými dverami, pretože zostrojovanie akýchkoľvek strojov času v jeho dobe bolo prísne zakázané a primerane sa trestalo. Ktovie čo by spravili so mnou a s mojou rodinou, keby ho niekto objavil??? Nesmie to prasknúť! Horší osud však čakal toho, kto by sa pokúsil taký stroj použiť. Len vládne zložky mohli v naliehavých prípadoch cestovať do budúcnosti. Cestovanie do dôb minulých nebolo prípustné vôbec. Takých odvážlivcov by postihol okamžitý trest smrti. Okrem toho, každá teleportácia obyvateľa (i medizmiestna) bola podrobne monitorovaná, a tak by nečakané zmiznutie jednej osoby určite zachytili. Dante teda riskoval veľa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama