Dante- kapitola 14

24. června 2013 v 19:28 |  Novely

Dante sa vrátil späť k pultíku a vkradol sa rovno do služobného priestoru, kde na stoličke sedela Lila a stále drtila nejakú hru. Všimla si jeho prítomnosť, a preto hneď poznamenala neodtŕhajúc zrak od obrazovky.
,,Nejako skoro odchádzaš. Čo ťa to prestalo baviť?"
,,Nie," odpovedal jej Dante a začal sa ovšívať, "mmm, požičala by si mi na čas nejakú vec z múzea?"
,,Uh, no nie som si istá." Lila sa tvárila, že rozmýšľa. Možno v skutočnosti naozaj rozmýšľala. ,,Podľa toho akú."
,,Jednu knihu." Dante opatrne a s obrovskou nádejou v hlase vyslovil svoju požiadavku.
,,To aký exponát tým myslíš?" znela od nej nečakaná otázka.
,,Proste knihu..." Vedel, že takýmto spôsobom sa nikam nedostane. ,,Ukážem ti ho, dobre?"
Vzal ju za ruku a vytiahol z vysedenej stoličky.

Keď prišli k vitrínke s knihami, Dante ukázal na jeden kúsok, ktorý by si rád požičal.
,,Ah, ty myslíš tamto?" mávla rukou nad tou praobyčajnou vecičkou, ,,to ti môžem zveriť do rúk, to nepatrí medzi riaditeľove vzácnosti. Ale aj tak to nestrať, okej? Asi by ho to nepotešilo."
,,Jasne, spoľahni sa," odpovedal jej Dante, ale zároveň si pomyslel svoje. Riaditeľ už bol po zákroku a ten by sa nerozčertil ani keby mu domáci android vyšplechol celú fľašu kečupu na hodvábne sako.
,,Počkaj tu, Dante. Idem vypnúť poplašák."
Prikývol a na chvíľu sa ešte venoval ostatným exponátom v miestnosti, až kým sa Lila nevrátila a nevložila mu do rúk jeho vytúženú a vyvolenú poslednú časť skladačky.
,,Vďaka, Lila!"
,,Nemáš začo. A čo sa s tým chystáš robiť?"
Potlač v sebe smiech so zmesou sklamania.
,,No čo by som robil s knihou? Asi si ju prečítam."
Lila pokrčila ramenami a nechala ho tak. Dante knihu rýchlo prelistoval a nosom vdýchol starobylú stromovú vôňu, ktorú tým pohybom uvoľnil do priestoru. Jeho zmysly si až doteraz v pamäti uchovali typický pach určitých predmetov. A knihy patrili medzi ne. Lila ho pri tom videla a začudovane sa spýtala: ,,Ty to chceš inhalovať?"
Zasmial sa vcelku srdečne. Lilina nevinná hlúposť sa mu páčila.
,,Hlavne to nerob na verejnosti, lebo ťa hneď zbalia za prechovávanie drog."
,,To mi je jasné."

Už bol na odchode, keď mu napadlo, že Lila tu musí sedieť celé dni a nudiť sa pri hre na gamepade.
,,Lila, neskočíme na kolu von?"
,,Um, nemôžem vyjsť von z budovy počas pracovnej doby. To je príkaz, aj keď sem nikto nechodí."
Dante sa na moment ešte rozčuľoval nad dementnými príkazmi a zákazmi, ktoré ich obklopovali, ale potom si zmierene vzdychol.
,,A nechceš, aby som ti ju zvonku priniesol sem?"
,,Nie, dík. Mám tu dáku vodu." Prstom ukázala do rohu služobného priestoru. Dante sa zaškľabil. V kúte totiž stála niekoľkolitrová bomba na "vodu".

Vybral sa na nákup do obchodného centra. V lekárni nakúpil 2x veľké rodinné balenie jednodňových respiračných tabletiek.
,,Fíha, také množstvo!" divil sa lekárnik a násilne vyčaroval na svojej tvári umelý úsmev.
,,Čo sa staráte, človeče?" vyprskol Dante.
,,Len konštatujem, pane. Váš otec tu predvčerom bol a kúpil asi tucet balíčkov. 1012 Carl Saliva, tak sa volá, nie?"
,,Mhm," zamumlal Dante a radšej sa odtiaľ vyšuchtal s neutrálnym: ,,Tých tabletiek nikdy nie je dosť."
Potom v oddelení ODEV A OBUV kúpil jednu novú univerzálnu teplákovú súpravu. Popravde, z oblečenia si človek ani nič iné vybrať nemohol. Čo bolo univerzálne, to platilo pre všetkých bez výnimky. Tu našťastie nikto nemal pripomienky k tomu, čo kupuje, pretože v tomto obchode nemusel nikto zákazníkom radiť. Do štrbinky vložil platobnú kartu a zo štvorcového otvoru v automate vypadla novučičká poskladaná súprava v priehľadnom igelite so štítkom ,,Made in everywhere." Univerzálne oblečenie sa už fakt vyrábalo v každom meste. Navyše, nemusel sa báť, že by súprava bola o číslo väčšia či menšia, dala sa naťahovať a koži sa ľahko prispôsobila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama