Dante- kapitola 2.

13. června 2013 v 21:45 | June flower |  Novely

Budúcnosť. Rok 2044.
Spal nepokojným spánkom. Mrvil sa na tej nepohodlnej posteli a aj napriek príjemným snom ho neopúšťala emocionálna vnútorná horúčka. Presne o 6:30 ho zobudila imitácia polárnej žiary. Neochotne rozlepil oči a akonáhle zbadal tú oceľovú tupú tvár centimeter od svojej tváre, okamžite sa mu zachcelo opľuvať ho pekne zrána.
,,Prajem vám dobré a príjemné ráno, pán 673 Dante. Čo si prajete na raňajky?" spýtal sa neosobný kybernetický hlas domácej slúžky - androida 2032, model X11 House Work ALF. Androidi boli povinnou súčasťou každej domácnosti. Jednoducho nebolo možné aspoň jedného nemať. Štát totiž tohto domáceho pomocníka sponzoroval. Android House Work sa staral o chod domácnosti čo sa týkalo varenia, prania, upratovania, uvítavania návštev, nákupov, informácií o svetovom dianí, budenia členov rodiny...
Dante sa práve rozhodol, že androida bude ignorovať. Ešte sa totiž rozhorčoval nad tým, že si zle nastavil štatút budenia. Mohol si vybrať z celej palety štýlov budenia a on si večer z nevšímavej únavy navolil štýl ,,polárna žiara" namiesto ,,prebúdzanie vôňou orchideí." Jeho malá sestrička Keji sa práve prebúdzala tiež. Jej obľúbeným štýlom bol ,,štebot poľných vtákov" a ,,šepot vĺn oceánu". Rád ju pozoroval pri ranných rituáloch. Ešte vždy sa ráno ponaťahovala ako človek, ako malé nevinné dieťa, ktoré nasilu tlačia do ranného vstávania. Zamrnčala a pretrela si oči plné karpín.
,,Dobré ráno, Danteee!" natiahla si ruky nad hlavu a Dante sa aspoň na pár sekúnd cítil ako kedysi. Ako šťastný človek s osobnou slobodou, ktorá mu tak chýbala. Vtom mu myšlienku spretrhal kovový kybernetický hlas. Android zopakoval predchádzajúcu formulku. ,,Prajem vám dobré a príjemné ráno, pán 673 Dante. Čo si prajete na raňajky?"
Dante namrzene obrátil pohľad na tú kopu ocele. ,,Nechcem nič jesť! Je ti to jasné?" Všimol si, že Keji sa už rozpráva so svojím androidom a necháva sa odviesť do kuchyne.
,,Pane, jesť musíte. Jedlo je základnou potrebou vašej ľudskej rasy. Ak neskonzumujete pripravené potraviny, po pätnástich minútach sa ozve váš zdravotný implantát s poplach vás napojí na bezpečnostnú linku a tá sa spojí s rýchlou záchrannou službou. Čo si prajete na raňajky?"
Dante sčervenal hnevom. ,,Tvoju plechovú riť zapečenú s drôtenými varlatami!!!"
,,Obávam sa, pane, že nebudem schopný vyhovieť vašej žiadosti. Obávam sa, pane, že nebudem schopný vyhovieť vašej žiadosti. Obá..."
Pri tretej reprodukcii to už Dante nevydržal. ,,Dobre!! Dám si hrianku s maslom!"
,,Čo si prajete na pitie?"
,,Tvoju...! Dones mi vodu!"
Dante si vdýchol. Android sa vzdialil z jeho dohľadu a na malých posuvných pásoch sa takmer nečujne odplížil preč.
Hmm, mám takú chuť na skutočnú vodu! Takú, aká kedysi tiekla vo vodovodných kohútikoch. Ah, to boli staré zlaté časy...
V dnešných časoch voda z nejakých vodovodných kohútikov bola už historizmom. V potrubiach kolovali iné tekutiny. Väčšinou to bol domáci a priemyselný odpad, skvapalnená elektrina a iné druhy energie. Voda jednoducho zmizla z povrchu zemského. Ľudstvo však bolo schopné vyrábať dokonalé náhrady prírodnej vody zo zdrojov chemicky znečistených vôd. A tak bola ,,voda" v päťlitrových bombách vhodná na priamu spotrebu. Nikto nemal potuchy, aké dôsledky jej časté a opakované pitie môže v budúcnosti mať. Veď aj sama budúcnosť sa javila nejasne a hmlisto. Okrem toho, úprimne povedané, chuť takej ,,vody" tiež nebola najpríťažlivejšia. Ale aspoň to slovo ,,voda" pripomínalo Dantemu minulé obdobia. I keď pojem sám o sebe nevyjadroval realitu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama