Dante- kapitola 4.

13. června 2013 v 21:50 | June flower

Bol sám, keď prechádzal prázdnou chodbou, na ktorej nebolo nič len on. Spoločnosť mu robila ozvena klopkania jeho topánok vyrobených z umelej kože, ktorá dokázala organicky dýchať.
Dante sa desil príliš inteligentných výtvorov mysliacich zaňho. Jednotvárne normou stanovené oblečenie ho nútilo neustále sa škrabať všade na tele. Tento trend vláda sveta nanútila obyvateľom len pred pár rokmi a on odvtedy nebol schopný zvyknúť si naň. Každý musel bez výnimky nosiť ten istý druh oblečenia: šedé tepláky a šedé tričko s dlhými rukávmi. Takýto suchý outfit zdobili len modré pruhy na rukávoch a po obidvoch bokoch teplákov.
Dante sa mimovoľne poškrabal na zápästí a zastal pred obrovskými pevnými dverami. Oh, neviem, načo sme tu zabarikádovaní ako v trezore?! Vytiahol z vrecka čiernu rukavicu, natiahol si ju na pravú ruku a schmatol kľučku od dverí. Okamžite povolili, a tak postúpil ďalej. Ocitol sa pred ďalšími dverami, podobnými ako tie predtým, lenže tentoraz na nich bolo pripevnených omnoho viac dômyselných prístrojčekov. Pristúpil k prvému z nich.
,,Zadajte číselnú kombináciu," ozvalo sa z mini-reproduktora.
17-27-37-42-111-213-178-89-24-323-211. Dante naťukal číselný kód, a keď sa neozval error, mohol prejsť k druhej ochrannej bariére.
,,Zadajte heslo na tento týždeň."
Tu musel heslo zrozumiteľne odrecitovať do malého čierneho otvoru.
,,Apis mellifica!" otrávene odpovedal a potom priložil oko na rozlišovač sietnic. Len dvaja ľudia mohli touto barériou prejsť. Dante a jeho nadriadený 41 Affis Carina.
Keď zvládol toto, stačilo už len ťapnúť ľavou dlaňou do čítačky odtlačkov prstov a bol v práci. Vo výrobnom laboratóriu pre potreby bioinžinierstva. V poslednom čase však dovážali svoje ,,produkty" pre všetky odvetvia priemyslu a robili aj zákazky pre súkromné osoby.
,,Dobré ráno, 673 Dante," ozval sa Affis akonáhle započul syčivé otvorenie dverí. ,,Máš meškanie sedem minút."
,,Prepáč, zdržal ma policajný android na ceste sem. Musel som mu ukázať ICK-čko."
,,Bežná kontrola," zahlásil Affis a vrátil sa do svojho laboratória.
Affisovou šálkou kávy bol hmyz, jednobunkovce, vírusy- bakteriofágy, baktérie a vlastne skoro všetko, čo bolo dosť miniatúrne alebo to, čo sa dalo vidieť len pod mikroskopom. Dante bol zameraný na väčšie zvieratá. Jeho obľúbencami boli vtáky a menšie cicavce, ale teraz ho už nezaujímalo nič. Sústredil svoju snahu len a len na jedinú vec. Zachrániť minulú generáciu a poskytnúť jej zbraň na zastavenie pekla, ktoré sa nepriamo rozliezalo po celom terajšom svete. Myšlienka na tú malú nádej, to bolo to jediné, čo ho živilo a držalo pri živote.
Ešte chvíľu sa tešil tomu, že má vlastné myšlienky. Rád myslel a rozprával sa v duchu so svojím druhým ja, ktoré bolo jeho právoplatnou a neoddeliteľnou súčasťou. Doposiaľ to takto fungovalo, no teraz mal o svoju identitu prísť. Desil sa toho, ale zároveň blčal hnevom a ukrutnou nenávisťou k tomuto pokrokovému svetu. A spolu s nenávisťou jeho mozog splodil šialenú myšlienku, ktorá ho vzrušovala každým dňom tým viac, čím bližšie sa k jej uskutočneniu približoval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama