Dante- kapitola 5.

16. června 2013 v 20:43 | June flower

,,673 Dante!" Affis vošiel do dverí. ,,Naklonuj mi hlavonožce, čo prišli včera z Japonska. A potrebujem získať genetický zápis vlkovca psohlavého a pavúčiaka muriki."
Nebolo mu to práve po vôli, ale svoju prácu vykonať musel.
,,Máš to?" uistil sa ešte Affis predtým než rýchlo ,,sublimoval" so svojho laboratórneho kútika.
,,Áááno. Všetko si pamätám," naťahoval Dante slová, keď pozoroval vzďaľujúce sa kroky svojho nadriadeného. Nebolo to dávno, čo ho mal Dante veľmi rád. Vážil si jeho zmysle pre humor, štipľavý sarkazmus a spôsob, akým sa spolu dokázali neviazane rozprávať. Vtedy bola práca pre Danteho pravou záľubou. Teraz sa to všetko zmenilo na odpudzujúcu každodennú povinnosť.
V časoch, keď Dante študoval na vysokej škole biológiu, vošla do platnosti nová školská reforma týkajúca sa vysokých škôl. A dotkla sa aj jeho maličkosti. Jeho študijný odbor sa zmenil na ,,klonovanie organizmov a ich výskum", a tak Dante úspešne dokončil štúdium a zamestnal sa v súkromnej firme Klony s.r.o.

Po namáhavej a nudnej práci vyschlo Dantemu v krku. Zavrel naklonované exempláre do železných klietok, na veko nalepil sériové čísla výroby s pečiatkou firmy a zavolal odberateľovi. Kuriér by si mal pre zákazku prísť do pätnástich minút. Zatiaľ si šiel hrdlo zaplaviť trochou modifikovanej čistej vody z päťlitrovej bomby na chodbe. Tam zbadal Affisa ako si chemickým rozpúšťadlom čistí svoje šedé tepláky.
,,Mal si nejakú nehodu, Affis?"
,,Bolo by prípustnejšie, keby si ma volal 41 Affis."
Dante prevrátil oči k stropu. ,,Tak, mal si nehodu, 41 Affis?"
Affis bez známky hnevu odpovedal: ,,To tie mušky drozofila. Vylučujú nejakú zvláštnu vnútornú tekutinu. Možno obranný sekrét. Za posledné desaťročie sa už vyskytli podobné prípady pri mutácii."
Dante si odpil z pohára. ,,Počúvaj, čo si myslíš o tej identifikačnej deštrukcii, ktorú vláda nedávno rozbehla? Neserie ťa to?"
Affis pokojným tempom dokončil vyčistenie teplákov. Na bývalom mieste škvrny sa teraz skvel neforemný vybielený fľak rozmerov väčších než bola škvrna predtým.
,,Nič si o tom nemyslím. Ja sa cítim fajn. A čoskoro by si sa aj ty mal podobne cítiť. V správach hlásili, že obyvatelia s priezviskom začínajúcim na ,,S" podstúpia identifikačnú deštrukciu už o dva týždne. Presnejšie v pondelok 14.5."
Dante znechutene vylial zvyšok ,,vody" do odtoku pre ,,prostredie ohrozujúce látky."
,,Myslím si, že na ID-čko nemajú právo. Sú z toho len sračky a ovládnutý svet takto dlho nevydrží."
Affis sa poberal späť k svojej práci a nezabudol pritom poznamenať: ,,O tom by si sa vo vlastnom záujme radšej nemal vyjadrovať. Nechceš predsa, aby som zavolal Myšlienkovú políciu, však?"
Na to odmietol reagovať, a keď sa Affis definitívne zvrtol na päte, Dante zahlásil do prázdnej predsiene: ,,Ale o tom, že za posledný týždeň sa dvanástim ľuďom na svete podarilo spáchať samovraždu napriek dozoru androidov, to nevieš, že?"
Ľudia boli pred identifikačnou deštrukciou schopní najrôznejších činov. Poniektorí sa zbláznili, ale po zákroku sa všetky ich predchádzajúce problémy vyriešili. Iní zas mali nutkanie vraždiť, zničiť samých seba, vykrikovali desivé proroctvá. Ďalší zabudli rozprávať alebo upadli do stavu najhlbšej apatie. Podľa rôznych typov osobností, rôzne reakcie. Avšak po zákroku už nikto viac nepotreboval kričať, zúfať si, báť sa, rozčuľovať sa, vyjadrovať prudké emócie či city. Ľudské pudy sa utlmili na nulovú úroveň a emócie s citmi vymizli v jedinom krátkom okamihu. Ľudské indivíduum sa generalizovalo na pojem ľudská masa a tým sa stalo predvídateľným.
Človek už nikdy nebude mať potrebu vzbúriť sa a kričať. Sme bábky a otroci tohto sveta. Ľudstvo sa už nikam neposunie. Zomreli sme. Sme na mŕtvom bode, rozmýšľal o tom Dante, kým odbavoval kuriéra. Stihol si všimnúť jeho menovku. 711 Andrew Mallar. Chudák chlapec. Aj ten už je po tom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama