Dante- kapitola 7.

16. června 2013 v 20:48 | June flower

Ku koncu šichty mu ako každý piatok Affis oznámil vstupné heslo na ďalší týždeň.
,,Heslo na budúci týždeň znie Araneus diadematus. Máš to?"
Dante ledabolo prikývol, ale aby bol Affis spokojný, radšej dodal: ,,Jasne, veď nie je možné, aby som to zabudol."
To, čo človek len raz v živote počul, bolo možné nechať si v pamäti zafixovať na dlhšiu dobu alebo uchovať naveky. Dante si v systéme vlastnej pamäti ukladal do zložky ,,Chránené pred vymazávaním" iba tieto krkolomné heslá pre vstup do práce a myšlienky k tajnému projektu, na ktorom práve pracoval. Jednoduchým pokynom v mysli si do tejto zložky uložil nové heslo. Výhodou bolo, že tento priečinok ako jediný z celej pamäti mal neobmedzenú kapacitu, na rozdiel od ostatných. Tie už boli limitované ako pamäť napríklad človeka z historických dôb.
Ešte predtým než odišiel, zastavil sa v Affisovom laboratóriu. Pociťoval už nepríjemné svrbenie a pálenie v hrdle, čo bolo príznakom toho, že mu dochádza umelý kyslík a dýchacia sieť na pľúcach sa mu pomaly rozkladá.
,,Počúvaj Affis, nemáš pri sebe náhodou jednu respiračnú tabletku? Ja som si zabudol krabičku doma..."
Jeho nadriadený zdvihol zrak, avšak z toho pohľadu Dante nemohol vyčítať, či bude jeho odpoveď kladná alebo záporná.
,,Svoju tabletku budem čoskoro nutne potrebovať. Je mi ľúto, ale darovať ti ju nemôžem."
Ten tón Danteho štval najviac. Aký hlas to z neho hovorí? Neznie egoisticky ani láskavo...skôr ako správy v telke! Ako kedysi, keď moderátori bezvýrazným hlasom oznamovali divákom, koho a ako zavraždili, kde sa stalo nešťastie a koľko je mŕtvych. Nechcem sa ja vidieť po identifikačnej deštrukcii...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama