Diery-časť 2

17. června 2013 v 12:11 |  Poviedky

*
,,Prosím ťa, poraď mi. Čo mám teraz robiť???" zúfal si Moto, keď sa mu už zasekol aj červený gombík spätnej reakcie.
,,Neviem," pokrčil ramenami jeho kamarát. ,,Ale ak to nejako neopravíš a učiteľ či niekto z vedenia sa to dozvie, tak ťa môžu vyliať a potom si môžeš ísť lízať Mliečnu dráhu."
Moto si omotal kučierku svojich vlasov okolo prsta a úporne rozmýšľal. Prišlo mu z jeho bezvýchodiskovej situácie horúco, a tak si inštinktívne chcel povytiahnuť golier na uniforme, i keď dobre vedel, že tá látka je tak priľnavá, že splýva s jeho kožou. Nemalo to žiadny efekt.
,,Ale ty by si tie diery vedel odstrániť, že?" v Motovi skrsla iskierka nádeje.
,,Teoreticky áno. Ibaže, ja som ešte neprešiel štvrtý trimester a nemám legálnu licenciu na transport na cudzie planéty. Len v rámci našej materskej planéty, to vieš."
Moto si na to obúchal hlavu o dotykovú mapu vesmíru zabudovanú v stene a všimol si, že jeho spolužiak sa chystá na odchod.
,,Ja tú dieru nemôžem zreparovať. Máš smolu, kamoš."
*
Mike pomaly vošiel autom do hmly a presekával ju ako hebkú záclonu, ale k viditeľnosti im to vôbec nepomohlo. Závoje hmly boli úplne nepriehľadné.
Odrazu zastavil a bezradne pustil ruky dole z volantu. ,,A jéje."
,,Čo sa deje? Prečo si zastal?" V Terrinom hlase sa ozval odtienok strachu.
,,Zapadli sme do niečoho. Asi do blata."
Terry začala hysteričiť. ,,Do blata??? Kde by sa tu v meste rovno na semafore odrazu objavilo blato?!"
,,Ja neviem, ale pozri. Ďalej sa nedostaneme."
Pokúsil sa pohnúť autom dopredu aspoň o piaď, ale bezvýsledne. Pneumatiky len bezmocne prešmykovali na mieste.
Mike sa rozhodol vyjsť von a pozrieť sa tej záhade na zúbok, ale Terry ho okamžite schmatla za rameno.
,,Nechoď von! Nemám z toho dobrý pocit."
,,Prečo? Možno v kufri nájdem niečo, čím podložím pneumatiky a..."
,,Prosím!" pozrela naňho zdesenými očami, a to ho prinútilo zostať.
,,Z čoho máš strach, Terry? Z tej hmly? Tá nám neublíži," chlácholil ju a popritom sa jej snažil racionálne vysvetliť fyzikálnu podstatu tej náhle vzniknutej hmly.
Terry ho však nepočúvala. ,,Trochu sa tu ochladilo, nezdá sa ti?
,,To bude to hmlou najskôr."
Pííísk. Pííísk. Zvonka sa ozvalo jemné pískanie a asi dve sekundy nato niečo prudko narazilo do skla po Terrinom pravom ramene. Vydalo to zvuk ako pískajúci plyšový medvedík, keď ho dieťa v hneve hodí o zem. Terry sa inštinktívne skrčila k sedadlu, ale Mike tú vec na krátky okamih zazrel. Bolo to malé, hnedé, chlpaté, guľatého tvaru a vypliešťalo to naňho svoje veľké očiská ako zabudnutá bábika vo výklade hračkárstva. V rýchlosti to vyskočilo na strechu auta a s piskotom odskákalo niekam preč.
Na chvíľu medzi nimi zavládlo absolútne ticho, ktoré sa odvážila prerušiť až Terry.
,,Už je to preč?" vystrašene sa opýtala.
,,Uhm," prikývol Mike a opatrne sa pozrel von na tú nepreniknuteľnú hmlu. Prestával si byť istý tým, že presne vie, kde sa nachádzajú. Toto vedomie nevedomosti ho mrazilo až do špiku kostí a nebolo to spôsobené len chladným ovzduším.
*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama