Diery-časť 3

17. června 2013 v 12:14 |  Poviedky

*
Moto cítil, ako mu uniforma absorbuje kvapôčky potu, ktoré sa mu rýchlo tvorili na póroch pokožky.
Prosím, nech je tam sám. Prosím, nech je tam sám. Bruškom malíčka sa dotkol miniatúrneho displeja na čítanie čiarových kódov na pancierových dverách. O chvíľu z reproduktora zaškrečal netrpezlivý hlas: ,,Riddle! Čo potrebuješ?"
Jeho učiteľ, majster dimenziológie, bol jediný, kto by ho z tej šlamastiky mohol dostať von bez následnej sankcie.
No to som vystihol. Akurát má zlú náladu.
,,Pán učiteľ, potreboval by som radu. Je to súrne. Prosím Vás!"
Na druhej strane mu dlho nik neodpovedal, až sa napokon v reproduktore mierne namrzene ozvalo "No poď" a pancierové dvere sa samy od seba otvorili.
,,Pán učiteľ!" Moto vbehol do jeho laboratória ako tajfún a až potom sa tam poobzeral po cudzej prítomnosti. Keď nezacítil ničiu auru okrem tej svojej a učiteľovej, hneď naňho spustil.
,,Potrebujem vašu pomoc! Ja- ja- ja- robil som jeden experiment a vznikli mi pri tom, noo, nejaké diery..."
Majstra dimenziológie vystrelo. ,,Čo si robil, preboha vesmírneho?!"
,,No, ten projekt z transfigurálnej dimenziológie," nevinne špitol Moto.
Učiteľ sa chytil za hlavu. ,,Dúfam aspoň, že to nie je planéta zo slnečnej sústavy, že nie, Riddle?"
Tá otázka vytvorila v Motovom hrdle poriadnu guču. A mlčanie nesvedčilo o ničom dobrom.
,,Ale nežijú tam žiadne bytosti na vyššej inteligenčnej úrovni?"
Moto sa v tom momente začal červenať tak, že povrch Marsu by pri ňom vyzeral vyblednuto.
*
,,Nemôžeme tu zostať sedieť naveky." Mike chcel otvoriť dvere, ale zistil, že mu v tom niečo bráni. Len s ťažkosťami ich vyvalil dokorán a presne v tom okamihu ho niečo švaclo po tvári.
,,Mike!"
Chytil si postihnuté miesto a skonštatoval: ,,Je to len konár. Som v pohode."
To už bolo na Terry príliš. Zvedavosť v nej zvíťazila nad strachom, a tak vyskočila z auta oboma nohami rovno do blata. ,,Sakra!" ozvalo sa z druhej strany, ,,tie stromy sú všade okolo auta. Aj keby sa mi podarilo vyhrabať nás z toho bahna, nikam sa nepohneme."
,,Mike?" pribehla k nemu Terry so zmäteným úškrnkom na tvári. ,,My...sme sa ocitli v lese?"
,,Ja...," Mike sa bezradne obzeral okolo seba a máchal rukami vo vzduchu v snahe prinútiť hmlu rozplynúť sa, aby videl aspoň na dva metre, ,,vôbec netuším, kde to sme, ale toto ako mesto nevyzerá."
Vtedy Terry sčista-jasna prišla na um myšlienka, ktorá by celú situáciu objasnila. ,,Nás na tom koncerte nadrogovali! Určite!"
,,Ja som si nič nedal. Nepamätáš sa? Okrem toho, šoférujem. Teda, práve som skončil."
Mike sa rozhodol preskúmať okolie a zistiť, či sa les tiahne aj ďalej a čo sa v ňom nachádza. Terry zasa odmietala opustiť auto a na obhliadky neznámych miest nemala ani najmenšiu chuť.
,,Tak ja idem sám."
Mike nesmelo vkročil do hmly, a keď Terry videla, že to myslí vážne, hneď bežala za ním.
,,Hej! Počkaj na mňa!"
*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Eni Eni | 17. června 2013 v 21:08 | Reagovat

:DDD cervenejsi nez Mars, umrela som. Neprijemne prekvapenie - objavit sa v lese. Diery! Same diery! :) Pokračkooooooo onegaaaaai :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama