Diery-časť 5

19. června 2013 v 13:49 |  Poviedky

*
,,Teraz to uzavrieť nemôžem," sucho skonštatoval majster dimenziológie a pokrčil ramenami.
,,A prečo nie, majstre?" ovial ho hlas znejúci mu spoza ramena. Voňal po káve z prášku. Bol to Motov starší spolužiak.
,,Lebo by tam tí chudáci ľudkovia zostali uväznení naveky, preto! A čo sa tu ty plížiš, Roln? Máš vôbec povolenie používať techniku bezčasticového transportu mimo vyučovania? Čo takto zaklopať?"
Roln si pokojne sŕkol dúšok kávy z hydrotermosky. ,,Nie, majstre. Prepáčte. Nabudúce zaklopem."
,,A čo budeme teda robiť?" spýtal sa zúfalý Moto.
Majster znova pokrčil ramenami. ,,Dúfať a čakať, čo iné by si chcel v tejto chvíli robiť? Transportovať sa na planétu z cudzej sústavy a spôsobiť nám intergalaktické problémy? Už len to nám chýba."
*
Keď vyliezli na menší kopec, výhľad im ponúkol pohľad na priestrannú čistinku bez jediného kríka či stromčeka.
,,Vidíš?" potešil sa Mike. ,,Už sme vyšli z lesa. Za tamtými stromami vzadu je možno cesta von!"
,,Možno máš pravdu!" Terry naplnila nečakaná nádej. ,,Poďme!" Chytila svojho kamaráta za ruku a pustila sa do behu.
*
Roln pozrel na malú obrazovku na riadiacom pulte a škodoradostne sa uchechtol: ,,Idú opačným smerom."
Moto si od nervozity išiel vytrhať vlasy, keď vtom mu svitlo. ,,A nemohol by som použiť vábničku? Taký jednoduchý hologram sa spraví raz-dva!"
Roln ani majster mu na to jednoznačne nedalo pozitívnu odpoveď, a tak sa Moto pustil do výroby hologramu sám a na vlastné riziko.
*
V polovici cesty sa Mike náhle zastavil.
,,Čo je? Čo sa deje?" pozrela naňho Terry v očakávaní niečoho hrozného. Mike sa otočil čelom vzad a vyzeral, akoby niečomu pozorne načúval.
,,Počuješ tú krásnu melódiu?"
,,Čože??"
,,Niekto krásne spieva. Musím sa ísť pozrieť, kto to je."
Terry vybuchla: ,,Zbláznil si sa?! Nikto tu predsa nie je!"
Ale Mike si nedal povedať. Znova sa začal šplhať hore kopcom, ktorý zrovna zliezli.
,,Tam za tým kopcom. Tuším som tam zbadal vílu!"
,,Mike! Mike! Vráť sa!" kričala po ňom z plných pľúc, avšak bezvýsledne.
Bežala za svojím kamarátom celú cestu späť, ale po čase ho stratila z dohľadu. Sakra! Kam zrazu zmizol? A teraz som už úplne stratená! Čo budem robiť?! zúfala si, ale plazila sa lesom ďalej, až kým neodhrnula pichľavé konáriky šípkových kríkov a vypadla na cestu. Ohlušil ju nezvyčajný ruch áut a ostré svetlo z pouličných lámp. Asfaltka! Mysľou jej prebehla krátka myšlienka ešte predtým, než pod zadkom ucítila niečo mäkké.
*
Majster si prekrížil ruky na hrudi a príkro sa zahľadel na Mota.
,,Práve si porušil asi desať pravidiel školského poriadku. Z toho budeme musieť vyvodiť dôsledky a spísať zápisnicu. Sankcia ťa určite neminie..."
Moto nasucho preglgol a Roln sa s úškrnkom vyparil niekam preč. Záživná časť predstavenia preňho už skončila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama