Diery-časť 6

19. června 2013 v 13:51

*
Sedeli v aute a obaja smerovali domov. Koncert dávno skončil. Hodnú dobu medzi nimi nepadlo jediné slovo. Po čase sa Terry napokon odhodlala prehovoriť.
,,Pamätáš si to, Mike? Ten podivný les a hmlu a to všetko?"
S úľavou a zároveň s prekvapením na ňu pozrel.
,,Pamätám si to všetko. Už som si myslel, že to len ja som bol mimo."
Terry sa zamyslela. ,,Žeby kolektívna halucinácia?" a hodila očkom po hodinkách. Vydýchla si.
,,Je stále len desať hodín."
,,Asi sa nič z toho v skutočnosti nestalo," dúfal Mike a pri pomyslení na inkriminovaný semafor ho striaslo. ,,Zrovna ideme k tomu semaforu. Ja...radšej to obídem inou cestou, dobre?"
,,Uhm. To bude najlepšie," prikývla a aby si skrátila čas, začala maľovať prstom vlnky na zarosené bočné sklo.
*
Motovi sa aj napriek všetkému uľahčilo na duši. Žiadny rozruch v galaxii sa nekoná, chvalabohu. Nebezpečenstvo je zažehnané.
,,Tak, diera je zreparovaná," víťazoslávne mu oznámil učiteľ a symbolicky si oprášil ruky. Potom prišiel čas na poučnú kázeň.
,,Nabudúce si pamätaj, že keď robíš 17-dimenzionálnu realitu podľa predlohy, nevyberaj si za pokusný priestor obývané planéty a hlavne nie tie zo slnečnej sústavy."
Moto zahanbene prikývol a majster si na to len vzdychol.
,,Chudáci tí ľudkovia na Zemi! Si si vedomý, aké dôsledky na nich tá časová diera bude mať?"
,,Viem. Prepáčte, už sa to nikdy nebude opakovať."
*
Keď Mike a Terry každý dorazili domov, čakal na nich obrovský šok. Rodina a priatelia neverili vlastným očiam a od radosti sa takmer rozplakali. Obidvaja boli totiž nezvestnými osobami celý jeden rok. Nikto už ani nedúfal, že ich uvidia živých. Terry nenachádzala vhodné slová, ktorými by opísala svoje zdesenie a vyhúkaný Mike sa zmohol len na jedinú nevinnú vetu.
,,Ale ja som bol preč len jeden večer!"
*
Moto sa najviac obával toho, že ho zo školy bez mihnutia oka vyhodia. Štúdium transcendentálnych umení bolo preňho všetkým. Nevedel si ani predstaviť, že by robil niečo iné. Jeho snom bolo dostať titul Majster Tr.Art a ísť v stopách svojho učiteľa. A teraz mám o to všetko prísť?
Hľadel na trestnú zápisnicu ako odsúdenec na elektrické kreslo a bol odhodlaný prijať trest za svoju chybu. Zrazu zacítil jemnú bolesť na hlave - to dostal od svojho učiteľa výchovné zaucho. Potom uvidel, že jeho majster sa veselo usmieva, krúti hlavou a páli rukami v dlaniach popísanú zápisnicu.
,,Ah, motovidlo jedno! Ty máš diery v hlave, Moto. Ktovie, čo z teba bude..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama