Impresia

21. června 2013 v 19:02 | June flower |  Mikropoviedky
Impresia


Z vedľajšej miestnosti sa do salóna niesla vôňa pečenej kačice a miešala sa s čokoládovými výparmi dezertu, ktorý sa pripravoval vopred. Na kreslách potiahnutých červeným gobelínom a na pohovke s hermelínovým operadlom sedelo niekoľko hostí. Slušne diskutovali o nezáživných témach a v prestávkach do seba hádzali krabie jednohubky s tofu a namáčali si ich do priehľadnej sklenenej misky s medom. Pod gigantickými kukučkovými hodinami z ebenového dreva visiacimi na stene postával muž v sivom obleku a slečna v ružových hodvábnych šatách po kolená. Muž jej diskrétne dvoril a potešene pozoroval jej jemný prirodzený rumenec na lícach. Pri okne po oboch stranách odtiahnutých šarlátových drapérií sa tisla skupina obstarožných dám. Zasnene hľadeli von oblúkovým oknom do hasnúceho dňa. Na parapete vrnela tučná biela perzská mačka a upierala smaragdové oči na dva malé chrliče v tvare grifina na vonkajšej rímse domu. Na stene nad pohovkou trónil veľký obraz v zlatom ráme. Muž. Elegantne oblečený. Čierne zastrihnuté fúzy, tmavé kučery, kožušinová vesta. Bol to portrét hostiteľkinho patróna. V ruke držal naleštenú poľovnícku pušku a vrhal podmanivé pohľady do éteru. Vo vzduchu sa kolísala jemná durová melódia. V opačnom rohu izby oproti oknu sedeli za klavírom dve dievčatá a spoločne hrali Chopinovu mazúrku es dur. Upútali ho zelené mušelínové šaty a zamatové sandále jednej z nich. Usmial sa. Uvedomil si, že keď kráča cez ten hebký indický koberec, prináša mu to nemalú rozkoš. Na moment zablúdil pohľadom po pásikavej tapete kávovej farby, ktorá objímala všetky steny okrem stropu. Široký luster so strapcami diamantov vrhal kuriózne tiene na povrch stola. Odpil si maličký dúšok z lahodného vína Chateau St. Jean, ročník 1993. Pohár stále mimovoľne držal za stopku. Konečne cítil, že žije. Pocit šťastia a blaženosti mu zalial hruď ako láva. Zamiloval si život a do hĺbky prežíval každý moment tohto večera. Jednotlivé okamihy, detaily, zmyslové vnemy - opantala ho radosť z žitia. Dostal chuť na lososovú tyčinku máčanú v kokose. Keď sa po ňu zohol, odrazu mu do tváre nečakane udrel obrovský kus čiernej masy. Oslepol. Hudba umĺkla. Hovor utíchol. Zvuky zanikli. Farby zmizli. Vône vyprchali. Tma ho rýchlo zaplavovala. Údy sa mu roztekali do čiernych mokrých slížov. Čiernota mu zaplňovala ústa, oči, uši...Zadusil sa. Nestihol ani poslednýkrát vydýchnuť. Jeho výkrik stvrdol navždy do tichej podoby.
,,Zlé! Zlé! Zlé! Nemá to iskru! Život!! Impresiu!!!"
Najprv započula hrozný hrmot, nadávky, hromženie a následne silné tresnutie dverami. Potom nastalo ticho. Po špičkách sa vkradla do bratovho ateliéru. Po zemi ležali rozhádzané plechovky s vyliatou farbou, tu a tam zbadala zamazané štetce a pri stolíku kúsky črepov a mláku vody. Na stojane s plátnom sa vynímal čerstvo namaľovaný obraz. Prečo ich vždy zničí? Nerozumiem. Scéna na obraze sa však už vôbec nedala rozoznať. Pokrývala ju zmes farieb, v ktorej dominoval obrovský fľak od tušu. Čierna tekutina ešte stále stekala z konca plátna na zem medzi čiastočky rozmláteného kalamára.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama