Jaskyňa- časť 2

21. června 2013 v 19:19 | June flower |  Poviedky

V dedine sa o tejto malej jaskyni kolovali všelijaké historky. Povrávalo sa, že na konci jaskyne je stena, ktorej, keď sa dotkne ten, kto tomu verí, tak mu otvorí bránu do iného sveta plného temnoty a tvorov, ktoré tomuto svetu vládnu. Kedysi tam vraj zablúdil istý pastier oviec so svojím stádom, aby sa ukryl pred búrkou a už sa nikdy viac nevrátil ani on a ani jediná ovečka. Temné tvory tam podľa dávnych legiend pred ľuďmi strážia svoj tajný poklad a zabíjajú každého, kto sa im ho pokúsi ukradnúť.
Ako tak opatrne kráčal útrobami jaskyne, Skipovi vírili hlavou práve tieto legendy a povedačky. Úporne sa pokúšal zatlačiť ich kamsi dozadu a sústrediť sa len na svoje kroky. Pri čísle desať ich však už zabudol rátať a s panikou sa obrátil čelom vzad. Tak veľmi ho v tej chvíli opantal nezmyselný strach z tmy, že pomýšľal na rýchly útek naspäť.
Nie, nie. Nemôžem predsa utekať. Šak by som sa tu pozabíjal. Je tu úplná tma.
K jeho nepokoju prispel aj fakt, že už nevidel ani malé biele svetielko za svojím chrbtom, ktoré sa mu s každým krôčikom vzďaľovalo. Teraz už vchod jaskyne nebolo vidno vôbec a hlasy jeho kamarátov takisto utíchli. Jediné, čo bolo počuť, bolo vzdialené kvapkanie vody zo stropu jaskyne. Skip všemožnými spôsobmi presviedčal sám seba, že sa nebojí, až zabudol na to, že jaskyňa by sa mala stáčať doľava. Narazil vystretými rukami do niečoho chladného a tvrdého a vystrašene vykríkol. Až keď ,,to" lepšie ohmatal, zistil, že je to len vlhká a studená stena. Aha, takže tu to pokračuje. Dobre. Ničoho sa netreba báť. Je tu len tma a stuchlina.
Aby si dodal odvahu, začal si spievať bojovú pieseň, ktorú si vymýšľal za chodu.
,,Bu-hu-hú, strašidlá a temné tvory, ja sa vás nebojím, nech by vás aj sám čert stvoril! Premôžem ja každého len s holými rukami. To by ste sa kukali!"
Odrazu prestal spievať. Ozvena jeho hlasu znela príliš hrozivo a vracala sa k nemu ako nechcený bumerang, ktorý niekto od zlosti odhodil. Okrem toho sa v jaskyni cítil ako nechcený návštevník.
Strop sa v týchto miestach začal nepatrne znižovať, čo Skip rýchlo zistil a namrzene sa prikrčil. Tak toto mi nepovedali. No veď počkajte, keď sa vrátim! Pošúchal si temeno hlavy a urobil niekoľko drobných krokov vpred. Vtedy znovu narazil rukami na prekážku. Tentoraz sa ale prekážka nedala obísť a iná cesta než cesta späť už nikam neviedla. Skip si vydýchol a srdce mu zaplavila vlna nečakanej radosti.
,,Tak, a som na konci. Hurá. Môžem sa vrátiť."
Zaraz si však spomenul na podmienku, ktorú musí splniť, aby sa dostal do ich klubu - len pre formalitu dlaňou sa dotknúť zadnej steny. Mohol by to túto smiešnu požiadavku pokojne odignorovať, no on im chcel dokázať svoju nefalšovanú poctivosť a odvahu. Ale vo chvíli, keď sa otočil naspäť k stene, zaregistroval za sebou neznámy zvuk. Akoby okolo neho rýchlo prešušťala záclona. To budú tie hlúpe netopiere. Doteraz ma neotravovali a teraz sa museli zobudiť!
Skip radšej rýchlo pristúpil k zadnej stene. Chcel mať tú procedúru už za sebou. Nečakane ho znova premohol ten stiesnený pocit a strach z niečoho nereálneho. Vo chvíli, keď priložil dlaň na chladný kameň, tá ,,šušťavá vec" sa ho odzadu dotkla a on jasne pocítil záchvev hodvábu na svojej koži. Potom sa kamenná stena niekam prepadla a on padol na kolená do tmy ešte tmavšej než čierna.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama