Jaskyňa- časť 3

21. června 2013 v 19:21 | June flower |  Poviedky

,,To čo bolo?! Kde to som?!" bezradne šmátral okolo seba a plazil sa po štyroch, aby náhodou nevrazil do stropu. Keď sa trochu upokojil, dvihol jednu ruku do vzduchu nad seba, aby zistil, či sa môže postaviť. Vtom znovu započul ten šelest záclon, a to ho okamžite zmobilizovalo. Vstal zo zeme akoby horelo a s krikom neohrabane tápal v tej čierňave. ,,Pomóc! Pomóc! Haló! Niekto tu je! Pomóóóc!" Nikto mu ale na to zúfalé volanie neodpovedal, iba ak jeho vlastné slová. ,,Kde je tá prekliata stena? Kde je vôbec nejaká stena?!" Skip bezmocne švihal rukami do všetkých strán, avšak zdalo sa, že ten temný priestor nemá konca. ,,Chcem ísť odtiaľto preč! Pomóóóc!"
Keď na chvíľu prestal vrieskať a panikáriť, všimol si, že v diaľke pred ním sa mihotá sliepňajúce svetielko. Východ z jaskyne! Som zachránený! potešil sa a potkýnajúc sa bežal za tým slabým svetlom. Už som za chvíľu vonku! Už som vonku!
Výhľad mu zakrylo niekoľko čiernych hebkých záclon s otvorenými ústami, ktoré mu náhle vbehli do cesty. Výkrik sa mu zasekol na polceste v hrdle a údy mu vypovedali službu.
Tom sa nudil. Vyrýval kameňom do stromu akýsi nerozlúštiteľný nápis, zatiaľ čo Ricky už začínal byť netrpezlivý.
,,Nie je tam nejako dlho?"
Tom pokrčil ramenami. ,,Určite nás len chce vystrašiť a prinútiť, aby sme tam za ním išli, čo iné."
,,Myslíš?" neisto sa opýtal Ricky. ,,Čo keď sa mu niečo stalo?"
Na to Tom nepomyslel.
,,Tak ešte chvíľu počkajme. Istotne sa už-už vráti."
Ricky sa nervózne pozrel do tmavých útrob jaskyne. ,,Ale vlkolaci a upíry v skutočnosti neexistujú, že?"
Tom pokrútil hlavou. ,,Jasne, že nie."
Slnko pomaly zapadalo a čas rovnako rýchlo plynul ďalej.
Priestor, v ktorom sa nachádzal, bol nekonečne obrovský. Ohraničoval ho len vysoký strop. Skip nedovidel jeho konca, ba dokonca ani jeho bočné steny. Do očí mu však udreli krásne košaté stromy plné prazvláštnych plodov, ktoré mali síce tvar podobný čerešniam, ale farba tomu vôbec nenasvedčovala. Vyzerali ako vyrobené zo zlata a žiarili matným svetlom, ktoré len chabo osvetľovalo celú tú jaskynnú sálu. ,,Ty kokso! Kde to som?!"
Skip sa triasol oveľa menej, pretože už nevidel a nepočul tie podivné ,,záclony" a okrem toho, stromy ho úplne zaujali.
Zrazu niečo padlo z výšky na zem. Skip uskočil na bok a pripravil sa na najhoršie. Keď otvoril oči, zbadal na zemi len nevinne vyzerajúcu zlatkavo svietiacu čerešňu. Mal neodolateľnú chuť dotknúť sa jej. Je jedovatá? Nepopáli ma to? A čo keď je naozaj zo zlata? To mi nikto neuverí! Potrebujem dôkaz.
Už sa takmer dotýkal povrchu svietiacej čerešne, keď vtom ho obstúpili stvorenia čiastočne splývajúce s tmou. Nemali nijakú určitú formu. Skipovi sa zdalo, že sú priamo vytvorené z temnoty. Mali ústa, no žiadne oči. Išiel z nich des, z ktorého sa mu podlamovali kolená. Nemal kam utiecť. Zrazu sa ich tam objavili stovky. Lietali okolo stromov, alebo sedeli prilepené na strope jaskyne ako kŕdle netopierov bez krídel, vznášali sa v priestore a pri pohybe vždy šuchotali. Skip sa roztriasol na celom tele. Zavrel oči. Je to len halucinácia! To v skutočnosti neexistuje! Nie je to tam!
Len čo oči otvoril, jeden z tých tvorov naňho prehovoril. Jeho hlas znel neľudsky. Ako lepkavá bavlna. Skip nedokázal udržať moč v tele.
,,Prišiel si ukradnúť náš poklad. Ako si sa opovážil?!"
Východ! Východ! Preboha! Von! Von! Von! Preč odtiaľto!
,,Za to si zaslúžiš len smrť!" ozval sa iný tvor a potom sa k nemu pridali ďalší. Celým priestorom sa ozývala spleť neľudských hlasov a šialený šuchot.
Skip to už nevydržal a zreval: ,,Ja-ja nechcem žiadny váš poklad! Chcem ísť len von! Ja som sem len zablúdil!"
Temné tvory sa však k nemu čoraz viac približovali a kruh sa zomkýnal.
Ústa neforemného tvora sa znovu začali hýbať. ,,Vy ľudia! Viem, po čo si sem prišiel. Pre plody nesmrteľnosti. Cítim, ako veľmi po nich túžiš."
Skip zavzlykal: ,,Ja nechcem zomrieť!!! Nezabíjajte ma, prosím! Neprišiel som vám nič ukradnúť, prisahám!"
,,Ľuďom sa nedá veriť. Ich chamtivosť nemá hraníc. Koľké veky sa usilujú o to vziať nám naše plody, ktoré zaručujú nesmrteľnosť. Ale čoskoro ich budeme mať dosť na to, aby sme mohli vyjsť na denné svetlo a potom ovládneme svet. Už nikdy viac nebudeme musieť žiť len v temnote!"
Jaskyňou sa prehnal súhlasný šuchot, ktorý Skipovi privodil ľadové zimomriavky.
,,Ja nikomu nič neprezradím! Sľubujem! Len ma pustite, prosím!"
Stvorenia z temnoty nesúhlasili.
,,Zhltnite ho!" prikázal jeden z nich a vtom sa naňho vrhla légia lietajúcich čiernych škvŕn. Skip neváhal a rozbehol sa preč tým smerom, kde ich bolo najmenej. Prebehol okolo priesvitnej gigantickej truhlice, v ktorej žiarili plody nesmrteľnosti zozbierané za celé tisícročia. Nemyslel na nič len na to, ako sa zachrániť. Ako nezomrieť. Musí sa odtiaľto dať dostať! Nejako! Hocijako!
Vtom sa o niečo potkol. Spadol a to, čo sa nachádzalo pod ním, zapraskalo. Uvedomil si, že leží v kope ľudských pozostatkov. Naokolo ležali zvyšky šiat, kosti, nejaký batoh a akýsi starý krompáč. Skip neváhal, vzal si ho a dúfal, že sa ním nejako obráni. Prečo tu nemám svoju baterku! Sakra! Sakra! Svetlo! Potrebujem poriadne svetlo!"
Tvory ho doháňali. Počul ich desivý šuchot za chrbtom, ale neotáčal sa. V jednej ruke stískal krompáč a v druhej zvieral malú zlatú čerešňu. Ak ju zjem, budem nesmrteľný? Ochráni ma to pred...nimi?
Dochádzal mu dych a takisto cítil, ako sa ho tvory letmo dotýkajú. Čím dlhšie sa mu prisávali na pokožku, tým viac ju spaľovali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama