Kosa- časť 2

17. června 2013 v 12:05 | June flower |  Poviedky
pokračovanie...


V bare to naozaj žilo. Všetci chľastali a bavili sa. Len Lenivý a Kosa vyzerali vážne a trochu napäto.
"No?" zaklopala kosťou prostredníčka a ukazováčka na drevo stola.
"Buď trpezlivá, Smrť a dozvieš sa všetko, po čom tvoje srde túži...ak nejaké máš."
Kosa sa vôbec neurazila. Vtom k nim prišiel čašník a pred každého postavil dva poháre.
"Na zdravie!" zdvihol pohár Lenivý, "a na veľa ďalších úspešných rokov v tvojej práci!"
Ťukli si.
"A pozeraj sa mi do očí, Smrť. Nesmieš byť zbabelá," povedal, ale sám cítil, že jej ľadový a spustnutý pohľad z deravých očných jamiek dlho neznesie.
"Len sa napi. Toto ti pomôže lepšie všetkému porozumieť, ver mi."
Verila mu.
Keď dopili, Lenivý objednal ďalšie. Vystriedali už niekoľko druhov alkoholu, keď Kose začala padať hlava na stôl. Ani Lenivý nevyzeral práve najtriezvejšie.
"Ako sa cítiš, Smrť?"
"Trochu sa mi točí hlava."
"To je dobre."
"Ale cítim sa tak fajn."
"To som rád."
Lenivý zdvihol Kose hlavu, ktorá jej neustále klesala na stôl. Omylom jej pri tom posunul kapucňu, ktorú mala nepretržite nasadenú. Spod tmavej látky vykukli von žiarivo zlaté lesklé kadere.
"Máš krásne vlasy," nekoordinovane sa ich dotkol.
"Diky," špitla Kosa.
"Dáš si ešte?" s úsmevom ukázal na prázdne poháre. Kývnutím hlavy dala najavo súhlas.
"S tebou je mi fajn, Smrť. Väčšina ženských toľko melie, ale ty taká nie si."
Kosa sa len usmiala. Jej biele vyleštené zuby Lenivého oslepovali.
Znova sa napili. To už Kosa ledva držala svoj pohár v ruke.
"Hej, kuriatko, ako sa voláš?"
Pri ich stole sa zastavil nejaký viditeľne podgurážený muž. Lenivý naňho vzhliadol: "Daj jej pokoj, jasné?!"
"Nono, len som sa chcel trošku porozprávať. Nemusíš hneď vyskakovať!ô
Ale muž neprestal dobiedzať. "Prečo si taká zahalená, kočka, čo? Sa snáď nehanbíš, alebo si mníška či čo? Ako sa voláš? Ty si riadna kosť!"
"Zmizni!² zasyčal Lenivý.
"To je v poriadku," pozrela naňho a potom na toho cudzieho muža. "Volám sa Kosa."
"A ja Žeravý Jimmy...Ježiši, ty máš strašné oči!!!"
Muž sa očividne zľakol.
"Tak sorry, kámo. Ja padám!"
Znova boli sami. Len oni dvaja. Lenivý sa nahol ponad stôl a nežne pohladil Kose pravú polovicu tváre. Dlho v tejto pozícii však nezotrval a zosypal sa nešikovne na stôl. Zhodil pritom jeden poloprázdny pohárik s vodkou.
"A čo s tou láskou? Sľúbil si predsa, že mi to povieš."
Započul nad sebou detsky dožadujúci sa hlas.
"Prepáč, úplne mi to vyfučalo z hlavy. Poďme na chvíľu von, tam ti to poviem dobre?"
"Dobre."
Kosa vstala, ale tackala sa cez celý bar. Nevedela nájsť svoju stratenú rovnováhu.
"Pomôžem ti."
Lenivý ju podoprel v páse, a tak sa spoločne vypotácali von.
"Noc je krásna," poznamenal len tak, aby prerušil ticho na ulici. Zaviedol ju do nenápadnej uličky, kde neboli ľuďom na očiach.
"Tak už mi to povedz."
Lenivý neodpovedal, len zastal. V tme osvetlenej len príkrym svetlom z pouličnej lampy sa nedalo zistiť, ako sa Lenivý tvári. Kosa bola plná očakávaní.
"Za chvíľočku. Vydrž ešte..."
Prikročil k nej a pomalými pohybmi jej rozopol čierny plášť a odhodil ho nabok. Trochu ho prekvapili tie obtiahnuté korzetové šaty. Sedeli jej ako uliate.
"Seknú ti, vážne."
Prstom prechádzal po šnúrkach v záhyboch šiat, akoby len skúšal materiál látky. Kosa sa triasla a snažila sa podopierať svojou kosou. Príliš jej to nešlo. Spadla. Lenivý opatrne odložil kosu preč a pomohol jej vstať. Bol opitý, ale veľmi sa snažil uvedomovať si, čo robí. Spomalene jej dal dole kapucňu, aby ju uvidel v plnej kráse. V temnote svietili jej kadere omnoho viac.
"Si krásna." pohladil ju po vlasoch a potom ju objal. Cítil ostré hrany rebier a všetkých trčiacich kostí, ktoré ho tlačili. Bolo mu to nepríjemné. Odtiahol sa. Potom jej vzal tvár do oboch rúk a zahľadel sa do tých tmavých nič nehovoriacich zreníc.
"To, čo teraz spravím, nebude pre nič iné, len pre lásku. Lebo láska je to najsilnejšie na svete. A láska je silnejšia než smrť."
V tom okamihu jej venoval dlhý bozk. Medzitým zovrel v ruke smrtiacu kosu. A ešte raz na ňu pozrel. Sekol do nej dvakrát. Hlava odpadla a pri náraze vydala zvuk ako obrovské prasknuté vajíčko. Aby si bol istý, opakoval údery kosou ešte štyrikrát. Potom zodvihol zo zeme čierny plášť a obliekol si ho. Nasadil si kapucňu. Spoza nej vytŕčal jeho žiarivo-zlatý chuchvalec vlasov. Pevne stisol kosu a vykročil v ústrety noci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama