Na n-tú - časť 5

21. června 2013 v 19:41 |  Poviedky

Vedel, že Donald je niekde vonku. Daniel je nablízku, keby niečo, ale aj tak...Cítil, že nie je vo svojej koži. Nie preto, že by zabudol, ako sa bezpečne pohybovať dimenziami. Vždy bol opatrný, no priestorovú intenzitu tu znásobovalo ešte niečo iné. Vôňa neznámej hrôzy. Bol čoraz neistejší. Brušká prstov, ktorými viazal farebné bavlnené šatky jednu po druhej sa mu začali nepríjemne kĺzať od potu. Pri prechode z priestoru do priestoru vždy priviazal tuhým uzlom jednu šatku k predchádzajúcej. Celú reťaz z pospájaných šatiek mal priviazanú o pásik na nohaviciach a starostlivo si ho kontroloval. Podľa nich sa potom vráti späť. Je to jeho jediná poistka. Trik je v tom, že sa nesmú uviazať dve šatky rovnakej farby za sebou. Vrecko plné šatiek Percymu viselo na hrudníku a on si ho za nič na svete nikdy nechcel prehodiť na chrbát. Tam mu predsa môže hockto a hocčo nepozorovane siahnuť.
Myseľ sa mu pomaly uberala k jedinému bodu. Vykašľať sa na to! Poviem Danielovi, že sa cez to neviem dostať; že som tu žiadneho človeka nevidel. Možno sa tomu človeku podarilo aj bez cudzej pomoci dostať sa odtiaľto už dávno. Ale blbosť! Len otvárač by mohol... Niečo mu tam i tak nesedelo. Mal pocit, že vstupuje na nepriateľské územie. Posledný uzlík na šnúre zatiahol silnejšie. Keď sa ocitol v novom priestore, ovanula ho niekoľko rokov nevetraná stuchlina. Ticho v izbe ničili len zvuky červotočov usilovne hlodajúcich starý nábytok. Pod chlpatým kobercom sa znenazdajky niečo pohlo a vytvorilo na tom mieste malý hrbolček. Percymu sa zježili chlpy vzadu na krku.
Donalda mimovoľne striaslo. Trhol novinami a pozrel smerom k hlavnej bráne. ,,Mirai," šepol polohlasom a zavrel oči akoby sa bál priameho pohľadu na to inkriminované miesto.
Ustúpil o krok vzad a nechtiac pri tom narazil do stola. Ten bol už taký spráchnivený, že sa úplne rozpadol na triesky a on pristál rovno medzi ne. Vedel však veľmi dobre, že stôl sa znova poskladá do pôvodnej podoby.
,,Čo to preboha?!"
Vec pod kobercom sa rýchlym pohybom presunula k Percyho rozkročeným nohám, pretrhla zospodu koberec a vyšvihla sa do vzduchu elegantným pohybom trénovaného delfína. Bolo to čierne úhorovité stvorenie s ostrými hustými štetinami na tele. Percy nečakal ani o sekundu viac. Chvatne odviazal poslednú šatku, a až potom si vydýchol. Vrátil sa späť do predchádzajúcej dimenzie. V kuchyni si logol z fľašky neperlivej minerálky a zvalil sa na stoličku. No super! Izba s nočnou morou. To sú nástrahy...
Keď dnu vstupoval druhýkrát, mal už v hlave načrtnutý malý plán. Jedným skokom schmatol zo zeme šatku, ktorú tu zanechal a rozbehol sa k opačnému rohu miestnosti priamo k obrovitej skrini na šaty. Medzitým sa snažil uviazať šatku k ostatným. Vzduchom sa šinul nepríjemný zvuk ohýbajúcich sa štetín. Percy vletel do skrine ako tajfún. Včas za sebou zatresol dvere, a kým si stihol usporiadať myšlienky, už kráčal inou miestnosťou. Keď ti straší v koberci, úkryt býva spravidla v skrini, pomyslel si.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama