Na n-tú - časť 7

21. června 2013 v 19:43 |  Poviedky

Keď našiel východ a razantne rozviazal celú reťaz šatiek okrem tej prvej, v hlave mu okrem zvuku prelievajúcej sa vody žblnkotalo aj dusené rozhorčenie. Každou chvíľou to už-už vyzeralo, že vyprskne do zlostného výbuchu. Percy sa ocitol vo svojej pôvodnej miestnosti, energicky rozkopol dvere a namieril si to priamo k Donaldovi. V pästi zvieral malú guču zdeformovaného papiera a vôbec nevyzeral najprívetivejšie. To však Donald v tej tme nemohol vidieť.
Obrys Percyho postavy sa k nemu rýchlo približoval. Ach, je sám, nešťastne si povzdychol a vstal, aby šiel priateľovi v ústrety. Keď sa Percyho tieň dostatočne zhmotnil, ignorujúc otázku ,,Tak ako?" vrhol na Donalda omračujúcu sprchu.
,,Daniel! Ty maniak! Ty šialenec! Ašpirant na absolútnu debilitu prvého stupňa! Ty amatérsky... treťotriedny psychopat! Samovrah! A vrah!!"
,,Pípí, prosím ťa," zdesene sa ho snažil utíšiť, ,,niekto nás začuje!"
Percy sa náhle zarazil. Rovnako ako Donald, aj on si uvedomoval, že im ide o krky. Jeho hnev bol však na mieste.
,,Čo takto oznámiť mi vopred také malé detaily ako napríklad to, že ten tvoj priateľ je žena. A spinnerka! A veľmi silná!!"
Percyho šepot ho i bez zvýšenej hlasitosti rezal ako nabrúsená píla. Cítil sa ako najväčší podliak a zbabelec pod slnkom. Dobre mi tak. Mal som mu to povedať hneď.
Percy len nechápavo krútil hlavou. Vedel, že Donald mal na to svoj dôvod. Možno dobrý dôvod. Každý jeho afekt v sebe vždy skrýval nejakú hlbšiu príčinu. Musím si vypočuť Danielove pohnútky.
,,Daniel, bratku," nežne ho oslovil, ,,povedz mi, ako sa to celé stalo. Bez výhybiek a bielych miest." Keď sa mu Percy pozrel do očí, zočil v nich nevýslovný strach a hrôzu.
,,Neblázni, ja som ten posledný človek, ktorý by ťa šiel udať."
Donaldovi mierne odľahlo. Katarzia sa rozpŕchla do ovzdušia.
,,Tá žena," začal Percy a Donald sa naňho pozvoľna napojil.
,,Volá sa Mirai. Uzavrel som ju do tej miestnosti pred šiestimi rokmi."
Percy sa úprimne zdesil.
,,Ona je tam zavretá celých šesť rokov???"
,,Ja - ale - milujem ju!" Donald zaťal zuby.
"Aha. Takže si ju tam zavrel z čistej lásky a nechal si ju samú nech sa za ten čas zabaví v niektorej zo 70 045 miestností?? A to teraz čakáš, že sa ti natešene hodí okolo krku???"
Donald si nešťastne zavzdychal. ,,Stále ma nechápeš, Pípí."
,,Chápem."
Donald sa naňho udivene pozrel.
,,Ibaže je to maximálne nebezpečný kúsok! Uvedomuješ si, že je to možno posledná spinnerka na svete, ak nerátam tie chúďatá deti, ktorým potláčajú talent? Uvedomuješ si, že ona môže byť hrozbou? A okrem toho..." Percy napol hlas ako strunu a pochybovačne na Donalda hodil očkom, ,,myslel som si, že ty máš vzťah na diaľku."
Donald pokorne prikývol. ,,Noo, veď prakticky to na diaľku je."
Percy tomu rozumel a navyše vnímal i veci nevyslovené. Vedel si predstaviť priateľove utrpenie. Roky čakania a neistoty. Ten strach. Čo keby mier neexistoval? Čo keby som ja neexistoval? Bolo mu krištáľovo jasné, že Donald všetko stavil na jednu kartu. Iného otvárača by požiadať nemohol. Obrátil som sa proti zákonu? Ja? Percymu až vlastný rozum nad tým stál. Kvôli nemu? To zaváhanie trvalo len milisekundu. O chvíľu Percy v pästi rýchlo rozmrvil malý papierik so správou "Odkáž Danielovi nech odíde" do nečitateľnej podoby a nebadane si ho strčil do vrecka. Potom vstal.
Donald vyskočil z lavičky. ,,K-kam ideš? Odchádzaš?"
Percy pritakal. ,,Musím sa na zajtra vyspať. Tá tvoja spinnerka je aj pre mňa silná káva. Dáva mi zabrať."
Percyho úškrnok hovoril sám za seba a Donald ako obvykle radšej nevravel nič.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama