Na n-tú - časť 8

21. června 2013 v 19:45

Väčšinou sa nad Percyho nečakanými asociáciami nijako nepozastavoval, ale nad poslednou poznámkou mu v mysli visel jeden veľký otáznik.
,,Pamätáš sa na ten priestor s dokonalým simulákrom vesmíru?"
Donald sa presunul mysľou do minulosti. Niečo sa mu marilo. Bolo to vtedy veľké haló. Veľký trhák. Veľký problém. Niekoľko smoliarov tam našlo svoj hrob, inak si nespomínal na viac detailov.
,,Prečo sa pýtaš?"
Percyho prázdny plastikový pohár od kávy pristál v smetnom koši.
,,Vinníka vtedy nenašli, však? Nevie sa, kto to bol?"
Donald pokrčil plecami.
,,Prečo si si na seba vzal túto košeľu?"
,,Čože?!"
,,No, mal si ju aj včera. Tú istú košeľu."
,,A čo má byť? Je zlá? Čo je s ňou??"
,,Nič. Nič predsa," záhadne odpovedal Percy a začal si na pútko nohavíc dôsledne pripevňovať šatku kanárikovej farby. Donald sa k tomu tiež viac nevyjadroval. Nechcel o priateľovi pochybovať, vypytovať sa na jeho psychický stav či vnútorné pohnútky. Chcel len Mirai dostať odtiaľ von, a ak Percyho čudesné otázky patrili k celej procedúre, bol ochotný prijať to a držať svoj zvedavý jazyk za zubami. Veď Pípí vie, čo robí.
A tak to šlo deň za dňom. Percy sa túlal priestormi, usilovne hľadal a Donald čakal a čakal, no pozitívne správy nedostával. Percymu sa nepodarilo nájsť ani stopu po Mirainej prítomnosti, len niekoľko vírov, ktoré si musel poctivo prešliapať, inak nič. Okrem toho, začínal byť unavený z napínania a dlhotrvajúceho vyťaženia svojho zraku otvárača. Čoraz častejšie sa ocital vo víroch bez toho, aby si ich predtým všimol. Dni sa podobali jeden druhému, nádej sídliaca v Donaldovej hrudi pomaly dohorievala a realita o vykonaní demolácie sa tvarovala do stále jasnejšej podoby. Percy si z toho vyvodil vlastný záver. Mirai sa skrýva. Neodpovedá na volania. Nedáva o sebe vedieť. Zanevrela naňho. Možno zanevrela na celý svet. Ak by sa mi podarilo zazrieť ju, môžem dimenziu otvoriť, ale...
,,Ty si myslíš, že by ani potom nechcela vyjsť von?"
Donald začal reálne pochybovať o svojej idealistickej predstave šťastného konca. Percyho úprimné pokývnutie hlavou sa naňho zosypalo ako lavína ostrých skál.
,,A navyše mám pocit, že je za tým ešte niečo viac, že ide o niečo inšie."
,,Ako to myslíš, Pípí?"
Donald dostal strach. Absolútny strach v čistej podobe. Nevedel, čoho sa práve bojí, no vedel, že nechce počuť to, čo má prísť.
,,Zdá sa mi, že Mirai je silnejšia, než sa nám javí. Tá dokonalá kópia univerza vtedy - tvrdilo sa, že na nej muselo pracovať viac expertov, že nie je možné, aby také niečo vytvoril jeden jediný spinner..."
Donaldovi sa rozbúchalo srdce. Kam tým mieri?
,,Môže to byť už dobrých sedem rokov, čo som naposledy videl také majstrovské víry ako v tejto multiplikačnej miestnosti."
Percy svoju reč ukončil a nechal jej význam pomaly doznieť. Cieľ sa nakoniec neminul účinku. Donald sa začal nervózne prechádzať sem a tam. Pochopil Percyho narážky, no nemohol ich dostatočne vstrebať do vedomia. Mohla by byť Mirai zločinec? Moja Mirai? Čo ak sa už nikdy nechce vrátiť do skutočného sveta?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama