Posledná úloha- kapitola 4.

13. června 2013 v 21:42 | June flower |  Fantasy rozprávky I.

Po suchej tvrdej zemi v Tartarun sa preháňali dve malé deti, chlapec a dievča. Naháňali sa a bláznili, až kým neboli úplne unavené. Dievča ledva popadlo dych a chlapec tiež udychčane stál vedľa opierajúc sa rukami o kolená.
,,Už nevládzem, Daru! Dajme si na chvíľu prestávku," navrhlo dievča a pobehlo kúsok dopredu.
,,Poďme sa napiť k Zrkadlovému jazierku!" zakričalo dievčatko a na svojho brata už nečakalo. Daru bol tiež smädný, preto ho vidina vody prinútila pohnúť sa dopredu: ,,Počkaj na mňa Linn!!!"
Deti napokon veselo dobehli k lesíku, kde bolo Zrkadlové jazero.
,,Ha-ha ! Si pomalý! Pomalý! Ako slimák škeblavý !" vysmievala sa Linn Daruovi a popritom si aj pospevovala. Daru sa bránil: ,,Ja nie som pomalý! Ako mám rýchlo bežať, keď som tak smädný? Kde je už to jazero?!"
Linn sa predrala muškátovým kríkom a hľadala starý známy chodníček k jazeru.
,,Tu niekde by to malo byť.."
,,Nezablúdili sme?" Daru sa trošku zľakol, ale stále sa spoliehal na svoju sestru.
,,Tu je to!" Linn natešene vykríkla, keď zbadala jazero,ale hneď nato sa zdesene zahľadela dopredu. Namiesto jazera s krištáľovo čistou vodu ich tam čakala len veľká jama s vysušenou pôdou. Daru si nedôverčivo pretrel oči prstami.
,,To čo má byť? Jazero??? A kam zmizla voda?"
,,Ja...neviem. Asi sa niekam vyparila." Linn odrazu veľmi zosmutnela. ,,Ale prečo?" Potom sa rozbehla preč, a napriek tomu, že bola smädná a vyčerpaná bežala naspäť šialene rýchlo.
,,Linn! Kam utekáš?! Hej, prečo ma zase nečakaááááš?!!!" Daru sa spamätal a snažil sa utekať za Linn, čo mu sily stačili.
Doma na deti čakala ich mama s hotovým obedom. ,,No kde ste tak dlho boli, deti? Už vám jedlo čoskoro vychladne."
,,Mami!! V Zrkadlovom jazere nie je voda! Čo sa deje?!" Linn vybafla na jeden dych a očakávala, že mama bude všetko vedieť.
,,Ach, zlatíčko, vieš predsa, kto to všetko spôsobuje." Mama jemne pohladila Linn po vlasoch.
,,Tí na tej Zemi?" Linn vypúlila očká, v ktorých sa zračila malá detská nenávisť.
,,Áno, ľudia na tej Zemi sú veľmi nenásytní a nepozorní k prírode. Už si minuli všetku svoju vodu, preto začali brať aj zo zásob pre nás, vieš?"
,,Ale oni o nás nevedia, mami." Linn si spomenula, že planéta Tartarun je pre ľudí zo Zeme neviditeľná, preto o nich nikto nemôže vedieť, a tak ani čerpať z ich zdrojov. ,,A ak hej, ako môžu byť takí zlí a brať nám našu vodu?"
,,Nevedia, že existujeme, ale naša príroda je spojená s ich prírodou. Keď sa míňa voda na Zemi, u nás všetka vyschne."
Vtom dobehol domov aj Daru, ktorý keď zbadal v izbe smutnú a zároveň rozhnevanú Linn, pomyslel si, že sa muselo stať niečo veľmi zlé.
,,Mami! Linn!" Daru si vyžiadal pozornosť a chcel vedieť všetko. ,,Čo sa to vonku deje? Voda v jazierku vyschla a všetci vonku kričia a je tam tlačenica a všetci niečím mávajú vo vzduchu!" Mama aj s Linn vybehli na dvor za Daruom. ,,Poďte sa pozrieť!"
Po uliciach pochodovali skupiny obyvateľstva Tartarunu. Od bežne vyzerajúcich ľudí, bojovníkov, cez anjelov, víly, bludičky, polo-ľudí až po animálov a mutantov. Niektorí z nich držali v rukách transparenty s nápismi ,,My sa nedáme, svoje si necháme!" ,,Tartarun sa blíži k skaze!" ,,Zem treba zničiť, kým nás nezničia!" ,,Neničte našu planétu!"
,,Čo je tu za hurhaj?!"
,,Myslím, že už zasadla rada," povedala mama jednej susede, ktorá práve vykukla z dverí svojho domu celá nahnevaná, že ju niekto ruší pri šití. ,,Idú sa rozhodnúť, čo s nami bude. Vieš, pozemšťania nám ničia planétu." Susedka len odfrkla: ,,Hm" a zaliezla späť dovnútra. Osud jej zeme jej myseľ nezaťažoval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama