Vlk a jeho 6 kozliatok

27. června 2013 v 21:10 |  Mikropoviedky
krátka bájkopoviedka.

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, ôsmimi, deviatimi, desiatimi, až by sme napočítali do ležatej osmičky, ale to si nechajme až po konci tejto rozprávky, tak za týmito horami stála jedna prekrásna medovníková chalúpka na stračej nôžke a v nej býval vlk a jeho šesť kozliatok. Šesť preto, pretože vlk mal rád párne čísla, a tak hneď najmladšie kozliatko Trávyhryzku poslal na skusy do sveta.
A aby sme ukojili zvedavosť nášho poslucháča, povieme, že vlk svoje kozliatka nechcel zjesť, pretože sa zapísal na protimäsožravú odvykaciu kúru, úspešne ju absolvoval a doma si nad krbovú rímsu zavesil toto osvedčenie, na ktoré kozliatka hľadeli s najhlbšou úctou. Dokonca vlk začal chodiť po dvoch a ako distingvovaný mladý muž upil si čiernu kravatu s bielymi bodkami.
Raz sa vĺčik Chrumko rozhodol, že sa spolu s kozliatkami vyberie na výlet za susednú horu. Predtým si však chcel byť Chrumko istý, že na druhý deň bude pekné počasie. Keďže lienky už dávno emigrovali za lepšou budúcnosťou, zašiel Chrumko za susedou, rosničkou HopTropkou a spýtal sa jej na predpoveď počasia. Tá práve varila guláš, preto na ňu Chrumko rýchlo vychrlil svoju žiadosť. Očakával, že rosnička vlezie do pohára s rebríkom, ale ona v obývačke zapla telku a v teletexte vyhľadala predpoveď počasia na víkend. Bezvetrie. 29 stupňov Celzia. Jasno a zrážky v nedohľadne.
Včas ráno vĺčik vstal a zašiel na Miletičku na lesnú čistinku nakúpiť čerstvú zeleninu. Samozrejme, že stretol Červenú Čiapočku, ktorá ako vždy zákazníkom ponúkala svoj obmedzený sortiment: koláče, ktoré nechcela ani jej stará mama, lebo si na nich zuby vylámala. Dnes Čiapočka predávala svoje koláče s 30% zľavou a pri nákupe piatich koláčov mohol zákazník dostať grátis rovnaké množstvo.
Vĺčik zásadne nenakupoval u BugsBunnyho. Ten vždy totiž pestoval modifikovanú mrkvu v jednotnej veľkosti a s rovnakým odtieňom oranžovej. Raz ju kúpil a kozliatka ňou boli úplne očarené, lebo v noci fosforekujúco svetielkovala. Doteraz ju doma používajú ako záložnú lampičku, keď v lese vypadne prúd.
Ale vráťme sa k výletu našich zvieracích priateľov. Vĺčik teda ráno pripravil čerstvý, výdatný a na vitamíny bohatý vegetariánsky šalát a vložil ho do malej prenosnej chladničky, aby sa im počas cesty nepokazil. Kozliatka sa rýchlo preobliekli, nazuli si turistické topánky a vĺčik niektorým z nich naložil na chrbát náklad s jedlom, pitím, dečkami a s opaľovacími krémami. Pred odchodom z domu vĺčik spočítal svoje kozliatka a pre istotu ešte urobil skúšku správnosti. Po tejto procedúre polial svoju okrasnú skalku s baobabmi, zamkol domček na tri zámky a mohli vyraziť.
Počasie im prialo. Obloha bez jediného obláčika - ani stopy po blížiacej sa búrke.
Za domácou horou sa im pošťastilo stretnúť húf migrujúcich motýľov, ktorí si zmýlili smer, keďže im inštinkt kvôli klimatickým zmenám zlyhal, a pýtali sa pocestných na správny smer. Vĺčik náhodou vedel, kam každý rok motýle lietajú a mohol tak zblúdencom ukázať cestu. Motýle i zborovo poďakovali a čoskoro im zmizli z dohľadu v prísne dodržiavanej formácii tvaru V.
Ako tak vĺčik a 6 kozliatok kráčali po divom chodníčku a zostupovali briežkami a strmými cestičkami dole horou, každý sa venoval inej činnosti. Byľkolizko si všímal hustotu lesa, druhé kozliatko Trávošňupka porovnávala výšku borovíc, tretie kozliatko Trávyham si zaznamenával do tabuľky hrúbku kmeňov listnatých a ihličnatých stromov, štvrté kozliatko Sladkotrska sa snažila vypočítať, aká je pravdepodobnosť, že stretnú medveďa alebo že medveď stretne ich, piate kozliatko Včelohlt rátal počet červených muchotrávok popri ceste a šieste kozliatko Kvetodupka v duchu vymýšľala nejaké huncútstvo. A čo robil vĺčik Chrumko? Ten tuho premýšľal o tom, ako to vyzerá za nekonečnou horou a ako sa ta dá dostať.
Keď už boli všetci unavení, vĺčik mal labky zodraté a zaprášené a kozliatka už boleli nohy v turistických topánkach, dali si prestávku a urobili si piknik pri horskom prameni. Kozliatka si s blaženosťou povyzúvali topánky a vĺčik sa ovieval obrovským lopúchom. Porcie už mali vopred rozdelené, a tak sa všetci s chuťou a vervou pustili do jedla. Len Kvetodupka sa potmehúdsky usmievala, pretože pri chystaní porcií primiešala Chrumkovi do šalátu mikroskopické kúsky bravčového mäsa. Chrumko nič nepostrehol. Po jedle povedal, že mu veľmi chutilo a že dnes bol vegetariánsky šalát neobyčajne dobrý. Kvetodupka sa len smiala, ale priznať sa radšej neodvážila.
Neprešlo však ani 5 minút, keď vĺčikovi zablikali oči na červeno, chlpy na tele sa mu zježili, chvost sa mu vztýčil a z úst mu vyprsklo pár spenených slín. Kozliatka sa ani nestihli začudovať, už ich vlk pochytal a všetky na jedno posedenie zjedol. Potom si nahlas odgrgol a dal si siestu na machovom lôžku pod stromami.
A od tohto incidentu sa vlky nikdy viac s kozliatkami nekamarátili a v rozprávkach vystupovali v roli zlých nenásytných monštier. Ale nemusíme byť smutní, pretože v prírode aspoň znovu zavládla rovnováha a mäsožravce zas lovili bylinožravce tak, ako to bolo už za éry dinosaurov. A aby sme nezabudli na nášho poslucháča, aké ponaučenie z toho vyplýva? Že...
...aj keď je niekto iný t.j. nepárne číslo, má obrovskú šancu prežiť ako jediný.(Len si spomeňme na naše siedme kozliatkoJ) A čo ešte?
Že sedmička je šťastné číslo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama