Listopad 2015

Rozhovory s koncom. časť 13

28. listopadu 2015 v 13:32
Ty si líška v modrom kožuchu!
Ty si medveď v lodičkách!
Muchy bozkávajú ropuchu
...v dúhovaných spodničkách.
Ty sýkorka vo fontáne,
čo spieva spontánne.
Ty tuleň v chladničke,
čo má očká maličké.
Už si prezývky nedávajme.
Pekne sa k sebe správajme.
Ty si začal.
Áno, urážanie veršami som načal.
....
Osud mi na cestu tŕnie pohádzal.
Namiesto toho, aby ťa perím pohládzal.
Prešla si po ňom?
Nezdá sa, že by si prešla ohňom.
Čakajú ma vari horšie veci?
Ešte sa nudia v pekle pekelníci.
Ty ma desíš.
Čertov na stenu kreslíš.
Len rozmýšľam.
Myšlienka na um mi prišla.
Povieš mi ju?
Radšej nech mi ju závesy v hlave skryjú.
Ale z mojej zvedavosti všetky bunky žijú!
Nechcem byť k tebe zlý.
Nechaj ma odísť, tak ako som prišiel.
Ako sneh v máji,
ako čert, čo zjavil sa v raji.
Nechoď bližšie.

Rozhovory s koncom - časť 12

28. listopadu 2015 v 13:22


Nedávaj mi šatku čiernu cez oči,

bojím sa tmy

v tomto tmavom svete,

kde ma všetci pobijete.



Bŕŕ, je tu zima.

Mimochodom, volala si ma?



Prikývne a pozrie na mesto,

potom hore na prázdny priestor.


Sedia spolu na kraji strechy vysokej budovy,

pozorujú hmlu plávajúcu v údolí.



Dnes bol strašný deň.



Prečo potom smútiš preň?



Lebo už nie je.

Už sme ho pochovali.

Nikdy nemôžem povedať: "Dnes deň sme pochovali."



Pravdu máš.

Včera pochovali sme deň,

len to povedať smiem.



Pozrie na zem z výšky.



Myslíš na smrť?

Nemysli a nesmúť.

Uhneť si krídla z bavlny,

nechaj sa unášať za vlny.



Je to to, čo nás naplní?



Snáď.

Ja mám krídla z porcelánu,

no každý si myslí, že sú železné.

Ľahko sa lámu,

v tom sa všetci mýlia pekelne.



Sú krásne.



Ty si nočný motýľ z hodvábu.



Ty si vidlochvost slnka obrazu.



Naše svety stretnúť sa nemôžu.



A nie sú žiadne sily,

ktoré tento zákaz premôžu.



Len dokiaľ ma môžeš volať.


A fakt sú krásne.
Nedaj si ich viac zobrať.

Rozhovory s koncom - časť 11

28. listopadu 2015 v 13:12
Nie som čas.
Ja nemám moc liečiť.
Aj keď ma nenávidíš,
nevieš proti mne svedčiť.
Ja som len bábka - ja som nechcela.
Amor sa so mnou hrá
a ty si srdcová výstraha,
že som chcela priveľa.
Odídem a ty budeš vyslobodená.
Nie to, čo si teraz: zlomená, zronená.
Uletíš ako slávik z klietky,
cudzie ti budú moje pletky.
Vypustím ťa z klietky,
do ktorej si omylom vletela.
Sama som zámok na nej zavrela.
Som z toho zmätená.
Nie je to nikoho chyba,
Že na cudzí háčik chytila sa ryba.
Ale ty si nelovil ryby.
A ty si zjedla jedovaté hríby.
Z môjho košíka.
Nechcel som ťa otráviť.
Nechcel som ti zle spraviť.
Ja prišla som sa obariť
vlastnými perami.
Ja prišiel som túlať temnými dierami.
Je mi ľúto, že ťa ľúbim.
Aj mne.
Niečo ti sľúbim.
Pokojne.
Ja prestanem.
V to dúfam.
A raz nevstanem.

Rozhovory s koncom - časť 10

28. listopadu 2015 v 13:01
Sme veľmi slabí.
Sme tak nevinne hlúpi!
Hladkajú nás medvedie laby.
Zožerú nás leniví supi.
Väčší od nás...
Kto bude ďalší na rade?
Ľudia, neviete?
Možno ty v čiernych šatách v paráde.
Veľa zverov behá po svete.
Možno ja - tieň behajúci po meste -
malý fliačik nalepený na ceste.
Nie! O inom sám seba presvedč.
A mňa, prosím, z lásky ma vylieč!
......
Nepadaj! Leť!
Nezhasínaj! Svieť!
Neumieraj! Ži!
Neplač! Smej sa cez slzy!
Neodchádzaj! Buď!
Ale bezo mňa.
To nech ťa nemrzí.
Kruté, pravdivé slová.
Prichádzajú zas a znova.
Ostal by som dlhšie, ale už nie rád.
Veď vravel som to často, veľakrát.
Tak aspoň...
Neboj, ostanem tvojej mysle kamarát,
i keď už nebudem prichádzať.

Rozhovory s koncom - časť 9

28. listopadu 2015 v 12:37
A zasa tá smutná tvár.
Radšej na mňa grimasu nejakú sprav!
Keď ťa vidím,
mám chuť sa smiať.
Som smiešny?
Do neba skákať
a zároveň plakať.
Povedz mi.
Zaujíma ma prečo,
miluješ na mne niečo.
Preto.
Len jeden človek je, čo vie to.
A to si ty. Len ty vieš, kto si.
Samovrah kráčajúci cez mosty?
Citlivý básnik?
Frázový šlabikár?
Čarovný snár?
Tvojich veršov večný ochranár.

Malé vínové mušky, octomilky

27. listopadu 2015 v 18:39
pokračovanie môjho detského sprievodcu životom hmyzu.

Hmyz, ktorý rád býva v kúpeľni.

2. Vínne mušky, octomilky



Ja viem, že to znie čudne, ale vínové mušky lietajú u nás výlučne v kúpeľni. Sú to tiež muchy, ale v menšom vydaní.Voľným okom sa dajú zbadať, ale iba ak sa pozorne zapozeráš. Živia sa tým, čo aj muchy, teda tieto mušky cicajú šťavu z nektarínok, broskýň, jabĺk a iného štavnatého ovocia. Ak necháš misku s ovocím len tak stáť, vínové mušky si ho privlastnia a to asi jesť nebudeš. No dobre, niekedy mušky zaletia aj do kuchyne, obývačky, či do detskej izby. Ale v kúpeľni je im naj. Vždy si nažívajú po troch, ale aj po štyroch. Keď som dakedy vošla do kúpeľne a kukla sa do zrkadla, vleteli mi tam mušky. Snažila som sa ich odohnať, no nič. Stále dobiedzali. Až som jednu nechtiac utopila. Jedna sa od strachu alebo od čoho zľakla a zbláznená vletela do starého a špinavého ventilátora a asi zdochla. Keď tam prídem, vždy dáke mušky sedia na kohútiku alebo na skrinke. A prečo sa volajú "vínové"? U nás doma bola oslava a pilo sa víno alebo nejaký alkohol. Mušky so skvelými senzormi prileteli a chceli sa napiť vína. Vleteli do pohára a hlúpe chúďatká sa...utopili. Pre víno.

Kreslené obrázky X.

27. listopadu 2015 v 17:48 Kreslené obrázky
24. Tropický vrabec


Štyri kvapky nádeje: časť 2

14. listopadu 2015 v 19:50

Kapitola 1


O chvíľku som sedela na chrbte jedného veľkého psa podobajúceho sa na huskyho a viezla sa na ňom kŕčovito zvierajúc jeho hustú srsť. Smerovali sme k miestu na vrcholci kopca, kde mali lovci svoju základňu. Bola tam široká, rozľahlá, zelená lúka a na nej rôzne bojové polia, prekážky a budova veľkosťou a výškou vyzerajúca ako kostol, kde sa vypisovali nejaké papiere a kde nad velikánskou kronikou stál veľmi starý zhrbený starec. Lovec stojaci vedľa mňa mi šepol, že ten starký je ich vodca a zároveň zakladateľ kmeňa lovcov. Jeho meno bolo Fazaldir. Po stenách miestnosti boli do dreva vyryté rovnomenné nápisy v reči, ktorej som nerozumela. Pýtala som sa, čo znamenajú a lovec mi odpovedal:

,,V tvojej Pozemskej reči to znamená: "Chrániť seba, svoju česť a ostatných." "

Zmĺkla som, a potom ma Lovec menom Euart odtiahol bokom, posadil ma na mäkkú lavicu a vážnym hlasom začal hovoriť:

"Gin-jein je vodkyňa kmeňa, ktorého členovia sa nazývajú bantiši. Sú to zlí démoni, premenení z ľudí."

Preglgla som a on pokračoval:

,,Bantiši sú zabijaci, ničitelia; sú zlom v našej zemi. Ako si si asi všimla, my ich chytáme a väzníme v komnatách v Sibírskej veži. Je to to najškaredšie miesto v Nadzemí."

,,Ale, Euart. Čo také zlé robia bantiši?" spýtala som sa ho.

On sa zahľadel k zemi a vravel: ,,Bantiši plenia, ničia príbytky obyčajných ľudí; ničia prírodu, zver a útočia na nevinných. Najhoršie je, že ničia brilartíry, kryštály, z ktorých čerpajú démoni svoju silu. Vlastne oni kryštály neničia, ale kradnú pre seba. Pred časom sa vzbúrili a plánujú neobmedzene vládnuť. My - Lovci - sa im v tom snažíme zabrániť."

,,Áno, ale ako viete, že ja patrím k vám? Mám spolu s vami chrániť vašu zem? Nadzemie?"

,,Uhádla si. Vieme to od mocného vládcu Fazaldira. On ťa sem priviedol skrz ten belasý kruh na Pozemí. Ty si jedna z nádejí na záchranu našej krásnej zeme. Na tvojej planéte, Pozemí, sú ešte traja takí ako ty. Nájdeš ich a privedieš ich sem pomocou náhrdelníka, ktorý ti úctivo predá sám Fazaldir."

,,Ale ja namietam! Vôbec neviem bojovať! Chodím ešte do školy!"

,,Toho sa neboj. S pomocou náhrdelníka získaš novú moc a schopnosti, ktoré od teba potrebujeme."

A to som ešte pred chvíľou sedela v škole na záchode a teraz...

,,Teraz poď! Fazaldir je pripravený slávnostne ti predať tvoju moc a ty vstúpiš do bratstva lovcov."

,,Ešte jedna otázka: Prečo ma Gin-jein nazvala "Nin-aid"?"

,,To je jednoduché. "Aid" je u nás pomenovanie pre ochrancov a bojovníkov. Ty si však z inej planéty, tak ťa nazývame "ningenkai"- "človek."

,,Ja mám teda bojovať proti bantišom?"

,,Áno, ale oni nie sú naša jediná hrozba. Kmene z Podzemia sa nám chcú pomstiť za čin z minulosti, keď sme im vo vojne medzi Podzemím a Nadzemím vzali väčšinu územia, ktoré prehrali v boji. Máme veľké podozrenie, že len čo budú bantiši silnejší, spoja sa s Podzemčanmi a proti nim veru nemáme šancu. Preto sme povolali vás z Pozemia, aby ste nám pomohli. Tvojou úlohou je teraz nájsť ostatných troch Nin-aid. Potom začneme s výcvikom."


Sila papiera alebo spoločnosť postavená hore nohami

14. listopadu 2015 v 19:02 | June |  Témy týždňa
Sila papiera alebo spoločnosť postavená hore nohami

V spoločnosti platia zákony. V spoločnosti platia pravidlá. V spoločnosti musíme mať všetko "na papieri" - a čo na papieri nie je, akoby ani pravdou nebolo. Certifikáty, platné osvedčenia, splnomocnenia, klubové karty - na všetko treba mať doklad a pečiatku. Alebo žeby na všetko nie? Sú činnosti, ktoré môžeme slobodne vykonávať bez strachu z trestu a bez papierov? Poďme sa pozrieť na silu písaného úradného slova a na niektoré jeho medzery, čierne diery a protiklady.

Vezmime si dva ostré protiklady, nad ktorých logikou sa nezamýšľame a považujeme ich za normálne: Učiteľstvo a rodičovsto. Akiste budete so mnou súhlasiť, ak poviem, že spolu súvisia. Rodič má deti a zveruje ich do rúk učiteľovi. Rodič vie, že učiteľ je na prácu s deťmi školený, má certifikát o spôsobilosti vykonávať svoje povolanie, no naopak to už neplatí: učiteľ vie, že školenie na rodičovstvo neexistuje a tak netuší, ako (ne)vychované dieťa mu rodič prináša. Ako to, že učiteľ musí byť školený aspoň 5 rokov a rodičom sa môže stať ktokoľvek, skrytý psychopat či slušný občan - na tom nezáleží.

A príkladov je viac. Pomyslime na dve povolania, v ktorých má jeden človek zodpovednosť za desiatky, stovky, tisíce, či milióny ľudí. Vodič v akomkoľvek dopravnom prostriedku a politik-konkrétne premiér, či prezident. Vodič autobusu musí povinne prechádzať rôznymi psychotestmi, aby sa zistila jeho/ jej spôsobilosti, no premiér, zodpovedný za bezpečnosť miliónov ľudí nemusí prechádať ťažkými testami osobnosti.

Týka sa to nielen práce, ale aj hobby. Postavme vedľa seba hubárov a rybárov. Tí druhí si musia vybaviť rybárske povolenie, stať sa členmi zväzu a dodržiavať pravidlá sezónneho rybolovu. Avšak, čo taký hubár? Stať sa ním môže každý, bez rozdielu na vek, pohlavie, povolanie, plat, či iné obmedzenia. Tak si to zhrňme: Ak ilegálne ulovíte rybu, stojíte pred zákonom; ak sa vyberiete do lesa a z vlastnej nevedomosti bez príslušného školenia si natrháte plný košík muchotrávok, z ktorého si doma urobíte praženicu, je to len váš problém.

Môžeme zájsť aj hlbšie do bežného života a uviesť príklad chovateľov a pestovateľov. V jedno ráno sa môžete zobudiť a povedať si, že sa stanete farmárom a školenie s výstupným certifikátom na to potrebovať nebudete. Stačí, že sa vám za vlastným domom skvie malé neobrobené políčko s pôdou a nik vám nepovie, že to, čo si dávate do polievky nie je petržlen, ale jedovatý bolehlav. Rovnako sú mnohí z nás kuchármi bez výučného listu, ktorí neuvážlivo môžu otráviť seba aj blízkych.

A chovatelia? Sú tu medzi nami včelári, ktorí sa učili z desiatok kníh, z ktorých každá vravela niečo iné; sú tu chovatelia bojových plemien psov, ktorí nemajú dosť informácií o svojich nevypočitateľných miláčikoch, poznáme chovateľov jedovatých hadov, ktorí môžu neodbornou starostlivosťou a nedostatočným dohľadom každú chvíľu ujsť a navštíviť nič netušiacich susedov.

A na záver? Nemusíte byť murárom, statikom, architektom a predsa si môžete veselo postaviť vlastný dom.

Týmto nechcem spoločnosť prevrátiť z hlavy na nohy a netvrdím, že treba absolovať ročné školenie na to, aby sme vedeli, ktoré huby zbierať a ktoré radšej nechať v lese a vždy pred vstupom do lesa ukazovať členský preukaz livrejovanému strážnikovi - len poukazujem na to, ako je to celé zamotané a postavené na hlavu.



Kreslené obrázky IX.

14. listopadu 2015 v 18:14 Kreslené obrázky
22. Mandalovitý kvet (Použila som penové štvorčeky, krepový papier a obal od bonbónov)



23. Poľné kvety


Kreslené obrázky VIII.

14. listopadu 2015 v 18:11 Kreslené obrázky
19. Papagáj ara


20. Mačka a kocúr

21. Obývacia izba